Na základe ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba "zákon o účtovníctve") platí, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. V prípadoch, keď uvedenú zásadu dodržať možné nie je, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.
Takýto postup sa aplikuje napríklad v prípadoch, keď sa účtovná jednotka o účtovnom prípade dozvedela neskoro, preto daný prípad nemohla zaúčtovať do obdobia, s ktorým súvisel alebo zistila, že účtovný prípad v predchádzajúcom účtovnom období došlo k nesprávnemu zaúčtovanie a podobne. Analogicky postup ako zákon o účtovníctve je aj predmetom ustanovenia § 5 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ"), podľa ktorého sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.
Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, keď účtovná jednotka nezaúčtuje náklady resp. výnosy do toho účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia (t.j. nezaúčtuje ich vôbec alebo ich zaúčtuje v nesprávnej výške), potom musí o nich účtovať v tom účtovnom období, v ktorom tieto chyby zistila. A práve v tomto momente sa dostávame do problematiky účtovania o oprave chýb minulého účtovného obdobia, prípadne minulých účtovných období. Možno teda skonštatovať, že chyby minulých účtovných období vznikajú v dôsledku vynechania prípadne chybného zaúčtovania účtovných prípadov v dôsledku nesprávneho uplatnenia alebo nezohľadnenia informácií, ktoré boli účtovnej jednotke známe v príslušnom účtovnom období. Rovnako aj zistenie informácií, ktoré jednoznačne patria do minulého účtovného obdobia, môže pre účtovnú jednotku predstavovať
povinnosť účtovať o opravách chýb minulých účtovných období.
V súvislosti s predmetným príspevkom je však nutné pripomenúť, že zákon o účtovníctve v rámci § 16 ods. 10 ustanovuje možnosť opätovného otvorenia účtovných kníh, avšak len do momentu schválenia účtovnej závierky, a to s cieľom zabezpečenia pravdivého a verného obrazu účtovníctva. Na základe § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve zakotvuje totiž účtovnej jednotke povinnosť účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Nezaúčtovanie prípadne nesprávne zaúčtovanie účtovného prípadu v príslušnom účtovnom období má za následok chybne vykázané údaje v účtovnej závierke. Zobrazenie v účtovnej závierke je pritom verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke. Z uvedeného je zrejmé, že ak účtovná jednotka po zostavení účtovnej závierky do dňa jej schválenia najvyšším orgánom spoločnosti zistí, že zabudla zaúčtovať nejaký účtovný prípad, alebo že ho zaúčtovala nesprávne, môže opätovne otvoriť účtovné knihy, daný účtovný prípad doúčtovať alebo ho opraviť a zaúčtovať správne. Potom opätovne uzavrie účtovné knihy a zostaví účtovnú závierku. V prípade, ak účtovná jednotka zistí účtovné chyby, ktoré sa týkajú uzatvoreného účtovného obdobia a účtovné knihy už nie je možné otvoriť, musí účtovať o opravách chýb minulých účtovných období.
Príklad č. 1:
Konateľ s. r. o. odovzdal účtovnému oddeleniu v decembri 2023 zahraničnú faktúru za rok 2022 na zaúčtovanie. Účtovná závierka za rok 2022 už bola schválená. Odovzdaná faktúra je vystavená za tovar zo zahraničia na sumu 2