Pohľadávka predstavuje subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu tohto istého záväzkovo-právneho vzťahu (dlžníka) určité plnenie, tzn. aby niečo dal, niečo konal alebo nekonal, t.j. opomenul alebo strpel. V prípade, že ide o pohľadávku splatnú, nazýva sa nárokom (uplatniteľným na súde). V rámci účtovných jednotiek sleduje celé obdobie "života" pohľadávky od jej vzniku pri fakturácii výkonov až po rôzne formy účtovného či reálneho (peňažného) vysporiadania účtovníctvo. Účtovné zápisy rešpektujúce účtovné, daňové a hospodárske právo, informujú o pohybe pohľadávok a prostredníctvom účtovných výkazov sa zobrazuje vplyv týchto transakcií na finančnú situáciu v podniku.
Účelom tohto príspevku je ozrejmiť účtovné zobrazenie v sústave jednoduchého účtovníctva najčastejšie sa v praxi vyskytujúcich operácií s pohľadávkami, a to postúpenia pohľadávok, odpisu pohľadávok a zápočtu pohľadávok.
Postúpenie pohľadávok
Právna úprava postúpenia pohľadávky je predmetom § 524 až § 530 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa tak stane novým veriteľom. Výhodou takéhoto postupu pre postupcu je, že napriek spravidla určitému zníženiu sumy pohľadávky môže dosiahnuť okamžité zlepšenie vlastnej platobnej schopnosti a likvidity získaním finančnej hotovosti, čo môže vyrovnať rozdiel medzi pôvodnou sumou a trhovou cenou postúpenej pohľadávky.
Účtovanie u postupcu
Opatrenie Ministerstva financií SR č. 27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "Postupy účtovania v JÚ") upravuje spôsob a dopad účtovania postúpenia pohľadávok v jednoduchom účtovníctve u postupcu podľa ustanovenia § 14 ods. 8 až ods. 11. Predovšetkým platí, že ak postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, dostal príjem z postúpenej pohľadávky, účtuje sa:
-
k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote,
-
k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom,
-
príjem z postúpenej pohľadávky v Peňažnom denníku medzi príjmy zahrnované do základu dane ako tzv. "ostatný príjem" [§ 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu Postupov účtovania v JÚ] v okamihu jeho prijatia a v knihe pohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky v ocenení podľa písmena b),
-
v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje v rámci Peňažného denníka rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou, ak bola pohľadávka postúpená za cenu nižšiu ako je jej menovitá hodnota medzi "ostatné príjmy" zahrnované do základu dane z príjmov [§ 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu Postupov účtovania v JÚ].