Podnikateľské prostredie je premenlivé a môže nastať situácia, keď spoločnosť z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemá uhradené svoje záväzky. Podnikatelia by mali vedieť identifikovať a kvantifikovať svoje neuhradené záväzky, nakoľko môžu mať výrazný vplyv na splatnú daň z príjmov.
Ide o protipól k inštitútu tvorby daňovej opravnej položky k pohľadávkam na strane veriteľa. Na strane veriteľa, ktorý eviduje neprijatú úhradu za svoje poskytnuté plnenie, ide o daňové zvýhodnenie, daňovú kompenzáciu k zdaniteľným výnosom, ktoré musel ako dodávateľ zdaniť. Je to situácia, keď dodávateľ dodal plnenie (došlo u neho k úbytku hodnoty), nedostal úhradu a navyše musel zdaniť výnosy.
Legislatíva pamätá aj na stranu odberateľa, ktorý prijal plnenie od dodávateľa (získal hodnotu), nezaplatil za plnenie a uplatnil si náklad ako daňový. Preto v určitých zákonom vymedzených situáciách musí odberateľ kompenzovať tieto výhody a musí postupne dodaniť neuhradené záväzky.
Netýka sa to všetkých neuhradených záväzkov a následná úhrada záväzku v budúcnosti má neutralizačný vplyv, tzn. podnikateľ si môže oddaniť v minulosti dodanený záväzok.
V článku si rozoberieme, na ktoré záväzky je potrebné uplatniť dodanenie podľa platnej legislatívy, za akých podmienok a v akej výške. Zároveň si na praktických príkladoch ukážeme jednotlivé situácie v praxi.
Dôležitými právnymi predpismi, ktoré upravujú záväzky ale aj náklady, ktoré v tejto súvislosti podnikateľovi vzniknú sú:
-
Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). Tento zákon definuje a upravuje zásady princípy vedenia účtovníctva vo väzbe na verné a pravdivé zobrazenie skutočností spoločnosti v účtovníctve.
-
Opatrenie MF SR zo 16. decembra 2002 č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ).
-
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Tento zákon okrem iného definuje podmienky, po splnení ktorých bude zaúčtovaný náklad považovaný za daňový výdavok alebo naopak, taxatívne vymenúva náklady, ktoré sú vylúčené z daňových nákladov. Zároveň popisuje spôsob výpočtu základu dane.
V čom je podstata dodanenia neuhradených záväzkov po splatnosti
Dôvod, prečo bolo dodanenie neuhradených záväzkov po splatnosti viažucich sa k daňovým výdavkom zadefinované v ZDP je ten, že išlo o spravodlivú paralelu k tvorbe opravných položiek k pohľadávkam, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v § 20 ods. 14 ZDP. Podľa tohto ustanovenia je možné tvoriť daňovú opravnú položku, čiže daňový náklad účtovným zápisom
547/391
k pohľadávkam, ktoré:-
sú rizikové, tzn. je pri nich riziko, že sčasti alebo celé nebudú zo strany odberateľa uhradené,
-
sú účtované do zdaniteľných výnosov.
Ide o situáciu, keď dodávateľ dodal tovar alebo službu svojmu odberateľovi a nedostal od neho protihodnotu, odberateľ mu nezaplatil. Na jednej strane "dal z ruky" tovar alebo službu (čiže k dodaniu došlo) a na druhej strane ešte musel aj zaúčtované výnosy zdaniť daňou z príjmu.
Preto môže dodávateľ za splnenia podmienok tvorby daňovo uznanej položky k pohľadávke zaúčtovať náklad ako protipól k zdaniteľnému výnosu, ktorý podlieha zdaneniu.
A ako protipól k tvorbe opravnej položky u dodávateľa sa do zákona zadefinovalo ustanovenie, ktorým sa musí riadiť zasa odberateľ, ak má neuhradené záväzky po splatnosti k viažuce sa k daňovému nákladu. Je to nástroj, ktorým štát kompenzuje uplatnený daňový náklad u odberateľa. V tomto prípade ide o zneutralizovanie výhody z dôvodu účtovania daňového nákladu. Odberateľovi bol dodaný tovar alebo služba (získal hodnotu) ale finančne sa nevysporiadal so svojim dodávateľom. Na jednej strane získal tovar alebo službu a zároveň si ešte zaúčtoval náklad, ktorý je z hľadiska ZDP daňovým nákladom (alebo ním bude v budúcnosti pri vyskladnení alebo prostredníctvom odpisov). Pri dobropise je to zase výhoda zo zníženia zdaniteľných výnosov.
Aby dodávateľ získal za svoje dodané tovary a služby protihodnotu, je medzi dodávateľom a odberateľom dohodnutá splatnosť. Lehota splatnosti definuje termín, dokedy má povinnosť odberateľ uhradiť za dodaný tovar alebo službu. Následne aj ZDP ešte akceptuje istý čas záväzok po splatnosti. Avšak záväzok podľa § 17 ods. 27 ZDP, ktorý je už viac ako 360 dní po splatnosti je potrebné riešiť, pretože ovplyvňuje základ dane odberateľa.
______________________________
Upozornenie: O povinnosti dodanenia záväzku podľa § 17 ods. 27 ZDP sa neúčtuje. Nevzniká žiadny účtovný zápis. Zobrazí sa to ako pripočítateľná položka k základu dane v daňovom priznaní na riadku 180.
______________________________
Účtovníctvo a neuhradené záväzky po splatnosti
Je teda celkom bežné, že v účtovníctve podnikateľov sú aj neuhradené záväzky. Podnikanie je proces, keď sa podnikateľovi raz darí viac a má voľné finančné prostriedky a inokedy zas môže byť menej solventný. Preto aj legislatíva je nastavená tak, že sa pri obchodných transakciách definuje doba splatnosti, t.j. čas. dokedy má odberateľ povinnosť vysporiadať si svoje záväzky voči svojmu obchodnému partnerovi alebo inému veriteľovi.
Zároveň však platí, že ak má podnikateľ príliš veľa neuhradených záväzkov po splatnosti alebo príliš dlho, nevrhá to na neho a jeho podnikanie dobré svetlo. Preto by malo byť aj v záujme podnikateľa nenechávať si dlhodobo takto neuhradené záväzky. Informácie o neuhradených záväzkoch sa uvádzajú aj v Poznámkach k účtovnej závierke a má to aj daňový dopad.
Ako sme už spomenuli v úvode, zopár neuhradených záväzkov má v účtovníctve väčšina podnikat