Cudzinec

Pri zamestnávaní cudzincov je podstatný výber práva, podľa ktorého sa bude spravovať pracovnoprávny pomer. Podľa ust. § 16 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa pomery z pracovnej zmluvy spravujú právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem prípadu ak by išlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sú zamestnávatelia povinní pri vysielaní svojich zamestnancov do iných členských štátov EÚ a pri zamestnávaní občanov z iných členských štátov EÚ rešpektovať legislatívu EÚ. Autorka v článku uvádza postupy, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržať.

Slovenská republika na základe Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 391/2004 od 1. 5. 2004 umožňuje prístup občanov všetkých členských štátov Európskej únie na svoj trh práce. Zamestnávanie občanov EÚ na území SR sa od 1. 5. 2004 realizuje podľa ustanovení práva Spoločenstva.

V príspevku sa budem zaoberať otázkou aplikácie uplatnenia daňových výhod – nezdaniteľných častí základu dane, resp. daňového bonusu u zamestnanca – cudzinca, ktorý poberá príjem zo závislej činnosti od slovenského zamestnávateľa.

Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, nadobudol účinnosť dňa 1. apríla 2005.