Ing. Jolana Strýčková

Dokončenie článku uzavrie problematiku nárokov starobného dôchodcu na nemocenské dávky. V tejto časti autorka uvádza spôsob určenia súm, na ktoré má dôchodca nárok. Pre názornosť sú postupy doplnené konkrétnymi príkladmi.

V predchádzajúcich číslach tohto časopisu 7-8/2015, 9/2015 a 10/2015 sme v článku „Nárok na starobný a predčasný starobný dôchodok a možnosť zvýšenia ich sumy výkonom zárobkovej činnosti“ rozoberali povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) pri rôznych formách zárobkovej činnosti, ak ju vykonáva po priznaní dôchodku poberateľ starobného dôchodku (ďalej len „starobný dôchodca“) a predčasný starobný dôchodca, ktorý má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku (ďalej len „predčasný starobný dôchodca“). Poukázali sme na to, že jednotlivé formy zárobkovej činnosti sa od seba navzájom odlišujú, najmä pokiaľ ide o povinnosť platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia (pozri tabuľku č. 1 až č. 7, Dane a účtovníctvo 10/2015).

Posledná časť článku sa zaoberá formami zárobkovej činnosti starobného dôchodcu a predčasného starobného dôchodcu a povinnosťami z toho vyplývajúcich vzhľadom na dane a odvody.

Starobný a predčasný starobný dôchodok sú dôchodkové dávky, ktoré sú poskytované zo základného fondu starobného poistenia a ich účelom je zabezpečenie príjmu poistencom v starobe.

Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sú dôchodkové dávky, ktoré sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poskytujú zo základného fondu starobného poistenia. Ich účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe.

Občiansky zákonník upravuje postup pri dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v § 551. Pri tejto dohode zabezpečuje dlžník pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ mzdy.

Článok nadväzuje na prvú časť, ktorú sme uverejnili v časopise Dane a účtovníctvo v praxi 1/2015 na strane č. 27 až 34.

Každý rok, v zúčtovaní mzdy za júl (po prvýkrát pri spracovaní miezd v auguste), je zamestnávateľ povinný zaregistrovať novoustanovené sumy životného minima na účely výkonu zrážok zo mzdy. V tomto roku tomu tak nebolo. Vzhľadom na to, že bola zaznamenaná deflácia cien a nenaplnili sa podmienky ustanovené v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o životnom minime“) tak, aby bola suma životného minima zvýšená, NR SR schválila 24. 6. 2014 zákon č. 184/2014 Z. z., ktorý novelizuje zákon o životnom minime. Zámerom tejto novely je modifikácia valorizačného mechanizmu tak, aby sumy životného minima boli garantované aspoň vo výške naposledy vykonanej úpravy. V súlade s touto novelizačnou zmenou sa neuplatnil pôvodný valorizačný mechanizmus, takžesuma životného minima sa k 1. 7. 2014 nezmenila.

Členovi štatutárneho organu, ktorý od roku 2013 poberá odmenu vo výške 350 € za výkon funkcie ako člen dozornej rady a od júla 2014 má pracovnú zmluvu a mesačný plat 1 950 € ako finančný riaditeľ v a. s., boli vyplatené tantiemy za rok 2013 ako členovi štatutárneho orgánu, ktorý nemá majetkovú účasť v uvedenej a. s. Je povinnosť zraziť všetky odvody do sociálnej poisťovne?

Ak vypláca právnická osoba, ktorou je družstvo alebo obchodná spoločnosť (najčastejšie spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť) dividendy fyzickej osobe, prerozdeľuje sa zisk. Ide o finančné prostriedky, ktoré už boli právnickej osobe, podnikateľskému subjektu (majiteľovi kapitálu), zdanené daňou z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

V prípadoch, ak zamestnávateľ nevypláca zamestnancom dlhšie obdobie mzdu, alebo dokonca zaniká a zamestnanci sa bezúspešne domáhajú svojich finančných nárokov, chráni zamestnancov nielen legislatíva Slovenskej republiky ale aj legislatíva Európskej únie.

Dňa 29. apríla 2014 bolo v Zbierke zákonov zverejnené opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 109/2014 Z. z.,ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2013 vo výške 9 888 €. Je to dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2013, zistenej Štatistickým úradom SR vo výške 824 € / mesiac (12 x 824 = 9 888). Opatrenie je účinné od 30. apríla 2014. Ministerstvo práce, socálnych vecí a rodiny SR si týmto splnilo každoročnú povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktoré mu ukladá, aby sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok ustanovilo opatrením a zverejnilo v Zbierke zákonov.

Dňa 1. mája 2014 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „vyhláška“).

Podľa ustanovenia §47 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) má zamestnávateľ, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Posledná časť článku je zameraná predovšetkým na zmeny vo výbere poistného z dosiahnutého príjmu a zmeny pri výbere poistného z príjmu z dividend.

V ďalšej časti seriálu sa zaoberáme preplatením nákladov cezhraničnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte EÚ, úhradou nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu EÚ v SR, konaním o predchádzajúcom súhlase na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a žiadosťou o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti.  

Počas trvania pracovného pomeru vznikajú situácie, kedy z  rôznych dôvodov zamestnanec čerpá náhradné voľno alebo neplatené voľno. Aj  keď zákon č.  311/2001 Z.  z., Zákonník práce v  z.  n.  p. (ďalej len „Zákonník práce“) jednoznačne vymedzuje podmienky pre poskytnutie náhradného a neplateného voľna, v  aplikačnej praxi dochádza k  chybám a  nesprávnemu posúdeniu, aké voľno v  danom prípade zamestnanec čerpá. Najmä zamestnanec si kladie otázky: Čerpám  neplatené voľno alebo náhradné voľno? Na aké finančné plnenie mám nárok?

Zákon č.  220/2013 Z.  z., ­ ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.  580/2004 Z.  z. o  zdravotnom poistení a o  zmene a doplnení zákona č.  95/2002 Z.  z. o  poisťovníctve a o  zmene a doplnení niektorých zákonov v  z.  n.  p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v  z.  n.  p. (ďalej len „zákon č.  220/2013 Z.  z.“) od 1. 10. 2013 NR SR prijala s  cieľom zabezpečiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z  9.  3. 2011 o  uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti s  lehotou na jej prebratie do 25. 10. 2013 (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu“) a zosúladenie ustanovenia zákona č.  580/2004 Z.  z. o  zdravotnom poistení a o  zmene a doplnení zákona č.  95/2002 Z.  z. o  poisťovníctve a o  zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č.  718/2004 Z.  z.) v  z.  n.  p. (ďalej len „zákon o  zdravotnom poistení“) s  koordinačnými nariadeniami Európskej únie (ďalej len „EÚ“) a  upraviť výber poistného z  nižšieho vymeriavacieho základu ako je minimálny vymeriavací základ, výber poistného z  dividend, povinnosti pri výbere poistného.

Počas tohto roka schválila NR SR tri zákony, ktoré novelizujú zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) a ďalšie zákony súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poistencom verejného zdravotného poistenia. Ustanovujú viaceré, veľmi zásadné zmeny, ktoré nadobúdajú účinnosť v rôznych termínoch.

Ako mám počítať prácu nadčas, keď pracujem pre slovenskú firmu v zahraničí (francúzsku)? Pracujem od 8:00 hod-19:00 hod. Ako sa mi ráta nadčas, tak ako francúzom, teda -7 hod/deň a po nich nadčas alebo ako keby som pracoval doma na Slovensku 8,5 hod/deň a potom nadčas?