Podľa ustanovenia §47 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) má zamestnávateľ, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Na druhej strane zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Počas trvania pracovného pomeru však nastávajú okolnosti, keď zamestnanec nemôže z viacerých dôvodov vykonávať práce alebo ich vykonávať nemusí (napríklad vtedy, ak čerpá dovolenku), teda nevzniká mu nárok na mzdu. Tieto dôvody nemajú za následok skončenie pracovného pomeru, ale spôsobujú iba dočasné prerušenie plnenia povinností a práv, ktoré sú s existenciou pracovného pomeru spojené. V takýchto prípadoch nevzniká nárok na mzdu, ale pri splnení podmienok taxatívne ustanovených v Zákonníku práce, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť peňažné plnenie, ktorým je náhrada mzdy. Náhradu mzdy je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi aj z iných, Zákonníkom práce ustanovených dôvodov, napríklad ako satisfakciu za nesplnenie povinnosti zamestnávateľa voči jeho zamestnancovi.
V tomto príspevku pomocou príkladov z praxe rozoberieme viaceré situácie a dôvody, na základe ktorých je zamestnávateľ povinný náhradu mzdy zamestnancovi vyplatiť s ohľadom na príslušné ustanovenia Zákonníka práce.
Vymedzenie pojmu náhrada mzdy
Základnou zložkou príjmu zamestnanca je podľa § 118 Zákonníka práce mzda. Zamestnávateľ ju zamestnancovi vypláca za vykonanú prácu podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Je to peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p. (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“).
V súlade s § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde, je nariadením vlády SR č. 321/2013 Z. z., ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2014 takto:
- 352 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
- 2,023 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
Poznámka: Nariadením vlády SR č. 326/2012 Z. z., bola ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 takto:
• 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
Za mzdu sa nepovažuje:
- najmä náhrada mzdy,
- odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
- náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vyplatená zamestnancovi podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., doplatky k nemocenským dávkam,
- náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a
- iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce a osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy,
- ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Náhrada mzdy nie je mzdou podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ ju vypláca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce v sume:
- priemerného zárobku na pracovnoprávne účely podľa § 134 Zákonníka práce (ďalej len „priemerný zárobok“),
- alebo viacnásobku priemerného zárobku.
Náhrada mzdy vstupuje do vymeriavacieho základu na účely platenia:
- Poistného na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení “) a
- preddavkov na poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Zúčtovaná suma náhrady mzdy zamestnancovi v rozhodujúcom období, ktorým je na účely zdravotného poistenia kalendárny rok, je predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za príslušný kalendárny rok, v ktorom bola zamestnancovi vyplatená. Zúčtováva sa v nasledujúcom kalendárnom roku za predchádzajúci rok.
Náhrada mzdy je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Preddavky na daň z príjmu zamestnanca zo závislej činnosti je zamestnávateľ (platiteľ dane) povinný podľa § 35 ods. 6 ZDP odviesť najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľného príjmu zamestnanca k dobru (po dni poukázania zúčtovanej náhrady mzdy na účet zamestnanca).
Na účely výberu preddavku na daň v súlade s § 35 ZDP je zdaniteľným príjmom suma zúčtovanej náhrady mzdy. Suma náhrady mzdy sa spolu so mzdou a ďalšími mzdovými zložkami, ktoré zamestnávateľ v príslušnom mesiaci zamestnancovi vypláca znižuje o:
- poistné a príspevky platené zamestnancom podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o zdravotnom poistení,
- 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane (v roku 2013 predstavovala sumu 311,32 €/mesiac, v roku 2014 to je suma 316,94 €/mesiac) v prípade, ak má zamestnanec podpísané tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov za rok ……“.
Náhrada mzdy nevstupuje do základu pre tvorbu sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o