Nároky zamestnanca z garančného poistenia zamestnávateľa

Vydáno: 34 minút čítania

V prípadoch, ak zamestnávateľ nevypláca zamestnancom dlhšie obdobie mzdu, alebo dokonca zaniká a zamestnanci sa bezúspešne domáhajú svojich finančných nárokov, chráni zamestnancov nielen legislatíva Slovenskej republiky ale aj legislatíva Európskej únie.

Pre tieto prípady je právna ochrana zamestnancov zakotvená v:

  • zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“),
  • príslušných ustanoveniach súvisiacich s garančným poistením v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),
  • smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. 10. 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (ďalej len „smernica Európskej únie“).

S účinnosťou od 1. 1. 2014 boli zákonom č. 338/2013 Z. z. ustanovenia súvisiace s garančným poistením v zákone o sociálnom poistení zmenené a zosúladené so smernicou Európskej únie.

Garančné poistenie podľa zákona o sociálnom poistení

Garančné poistenie je súčasťou systému sociálneho poistenia ustanoveného v zákone o sociálnom poistení od 1. 1. 2004. Je to poistenie zamestnávateľov, na ktorých môže byť vyhlásený konkurz podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o konkurze“).

Ide o poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Zamestnávateľ je podľa § 12 zákona o sociálnom poistení platobne neschopný vtedy, ak:

  • bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo
  • sa začalo konkurzné konanie bez návrhu.

Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu alebo deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania bez návrhu.

Z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec nárok na dávku garančného poistenia vtedy, ak sú splnené podmienky ustanovené v zákone o sociálnom poistení. Dávku garančného poistenia vypláca poistencovi príslušná pobočka Sociálnej poisťovne zo základného fondu garančného poistenia.

Zamestnávateľ na účely garančného poistenia

Podľa § 18 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je povinne garančne poistený zamestnávateľ:

  • zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu (najmä v pracovnom pomere ale aj v právnom vzťahu založenom dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorými sú dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti) a
  • člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o sociálnom poistení platí, že povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v § 18 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ktorý je:

  • zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a
  • zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona o konkurze.

Konkurz nemôže byť vyhlásený podľa § 2 zákona o konkurze na:

  • štát,
  • štátnu rozpočtovú organizáciu,
  • štátnu príspevkovú organizáciu,
  • štátny fond,
  • obec,
  • vyšší územný celok,
  • Národnú banku Slovenska,
  • Fond ochrany vkladov,
  • Garančný fond investícií,
  • rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku,
  • inú osobu, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát.

Uvedené subjekty nie sú garančne poistené a nevzniká im povinnosť platiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení.

? Otázka č. 1:

Cirkevná škola zamestnáva učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Vzniká cirkevnej škole povinnosť platiť garančné poistenie?

Áno. Na školu, ak nie je jej zriaďovateľom vyšší územný celok ale cirkev, sa povinnosť platiť garančné poistenie vzťahuje.

* * *

Související dokumenty

Súvisiace články

Dohoda o pracovnej činnosti
Nové povinnosti zamestnávateľov pri vysielaní zamestnancov
Zdaňovanie príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti v roku 2015
Čo s nevyčerpanou dovolenkou zamestnanca?
Všetko o nárokoch zamestnancov počas sviatkov (1. časť)
Všetko o nárokoch zamestnancov počas sviatkov (3. časť)
Všeobecný vymeriavací základ za rok 2010
Platenie poistného do fondov od 1. januára 2010
Platenie poistného do fondov od 1. januára 2009
Platenie poistného do fondov od 1. januára 2008
Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2006 a jeho vplyv v sociálnej oblasti
Odvody do fondov od 1. júla 2007
Dohoda o pracovnej činnosti a odvody do fondov od 1. septembra 2007
Zmena výšky minimálnej mzdy a odvody do fondov od 1. októbra 2007
Garančné poistenie od 1. augusta 2006
Zmena výšky minimálnej mzdy od 1. októbra 2006 a odvody do fondov
Zmena výšky minimálnej mzdy od 1. októbra 2005 a odvody do fondov
Legislatívne zmeny v mzdovej učtárni v roku 2021 (2. časť)
Zmeny od 1. mája 2021 z novely zákona o sociálnom poistení

Súvisiace otázky a odpovede

Podiely na zisku
Príjem zo závislej činnosti súčasne v dvoch členských štátoch EÚ
Dve pracovné pozície na jednu pracovnú zmluv
Výkaz nedoplatkov zo zdravotnej poisťovne
Vyplatenie podielu na zisku v s.r.o. za rok 2012 a odvody
Zamestnávanie manželky
Dohoda o pracovnej činnosti a občan ČR
Prihlásenie zamestnanca do SP- Otázka nelegálneho zamestnávania
Ubytovanie zamestnanca a odvody
Práceneschopnosť a doplnkové dôchodkové poistenie
Vymeriavací základ na účely materskej dovolenky
Vymeriavací základ na poistné do Sociálnej poisťovne
Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru
Zdanenie nepeňažného príjmu
Správne účtovanie športového klubu - kolektív
Zmluva o vytvorení a použití umeleckého výkonu
Trvanie rodičovskej dovolenky
Daňový bonus a ročné zúčtovanie preddavkov na daň
Študent pracujúci na dohodu po skončení bakalárskeho štúdia
Práca na materskej dovolenke