Zmena výšky minimálnej mzdy od 1. októbra 2005 a odvody do fondov

Vydáno: 26 minút čítania

Od 1. 10. 2005 bola nariadením vlády SR č. 428/2005 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, upravená minimálna mzda na 6 900 Sk. V článku uvedieme, aký vplyv má táto zmena na platenie poistného do verejnoprávnych inštitúcií v prípade jednotlivých subjektov, t. j. zamestnancov, zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb, atď.

 

Od 1. 10. 2005 bola nariadením vlády SR č. 428/2005 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, upravená minimálna mzda na 6 900 Sk. V článku uvedieme, aký vplyv má táto zmena na platenie poistného do verejnoprávnych inštitúcií v prípade jednotlivých subjektov, t. j. zamestnancov, zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) atď.

Zákonč. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde) upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že sa vzťahuje na všetkých zamestnancov v pracovnom pomere (ktorý vzniká na základe pracovnej zmluvy) a v obdobnom pracovnom vzťahu (t. j. aj na členov družstiev, kde podľa stanov je podmienkou členstva aj pracovný vzťah). Zákon platí pre všetky druhy pracovných pomerov, pričom nie je rozhodujúce, či ide o pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo o pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú podľa § 48 Zákonníka práce. Zákon o minimálnej mzde sa nevzťahuje na fyzické osoby vykonávajúce činnosti na základe dohôd mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov.

Výška minimálnej mzdy


Výška minimálnej mzdy od 1. 10. 2005 za každú hodinu odpracovanú zamestnancom je 39,70 Sk. Pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou výška minimálnej mzdy od 1. 10. 2005 predstavuje za mesiac 6 900 Sk.

Výška minimálnej mzdy, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku (od 1. 1. 2004 ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %) a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, predstavuje 75 % zo sumy 39,70 Sk, t. j. za každú hodinu ide o sumu 29,775 Sk a za mesiac 75 % zo sumy 6 900 Sk, t. j. za mesiac ide o sumu 5 175 Sk.

Výška minimálnej mzdy, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku (od 1. 1. 2004 ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov, predstavuje za každú hodinu 50 % zo sumy 39,70 Sk, t. j. za každú hodinu ide o sumu 19,85 Sk a za mesiac 50 % zo sumy 6 900 Sk, t. j. za mesiac ide o sumu 3 450 Sk.

Výška tejto minimálnej mzdy je určená pre zamestnancov, ktorých týždenný pracovný čas je 40 hodín. Pracovná zmluva (so 40 hod. týždenným prac. časom), v ktorej je dohodnutá nižšia mzda, než patrí podľa zákona o minimálnej mzde alebo podľa kolektívnej zmluvy, je v tejto časti neplatná. Zamestnancovi možno poskytovať časť mzdy aj v naturálnej forme, avšak okrem minimálnej mzdy (§ 127 ods. 1 Zákonníka práce). Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi so 40 hod. týždenným pracovným časom (skutočne odpracovaným) musí byť vždy vyplatená mzda najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Pozn.: Vzhľadom na výšku hodinovej minimálnej mzdy (t. j. 39,70 Sk) upozorňujem na skutočnosť, že podľa § 130 ods. 1 Zákonníka práce (t. j. celková) mzda sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve podľa § 49 Zákonníka práce kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. V takom prípade ide o pracovný pomer na kratší pracovný čas.

Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni, avšak zamestnancovi s kratším pracovným časom patrí mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času.

Ak má teda zamestnanec kratší pracovný čas, napr. 30 hodín týždenne, patrí mu minimálna mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu týždennému pracovnému času, t. j. je napr. nižšia ako 6 900 Sk mesačne, resp. nižšia ako 5 175 Sk, resp. nižšia ako 3 450 Sk mesačne.

V kolektívnej zmluve pre jednotlivé odvetvia hospodárstva (upravené buď v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa alebo v podnikových kolektívnych zmluvách) možno dohodnúť aj vyššiu minimálnu mzdu, ako ustanovuje zákon o minimálnej mzde, napr. 9 000 Sk, resp. 12 000 Sk mesačne aj viac.

Vplyv minimálnej mzdy

Úprava výšky minimálnej mzdy od 1. 10. 2005 má bezprostredný vplyv na platenie poistného na sociálne poistenie, t. j. na nemocenské, dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti aj do rezervného fondu solidarity (na zdravotné poistenie až od 1. 1. 2006, to znamená, že poistné na zdravotné poistenie od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2005 sa platí z minimálnej mzdy v sume 6 500 Sk mesačne – podľa § 13 ods. 9 písm. a) v spojení s § 14 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), t. j.:

  • na minimálny vymeriavací základ (VZ) pre odvody do fondov na sociálne poistenie za zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so 40 hod. týždenným pracovným časom, ktorí skutočne v mesiaci odpracujú 40 hod. týždenný pracovný čas (v mesiaci november 2005 za mesiac október 2005), ako aj
  • na minimálny VZ pre odvody do fondov na sociálne poistenie pre SZČO, t. j. od 1. 10. 2005 do 30. 9. 2006 (za mesiac október 2005 SZČO je povinná zaplatiť poistné na sociálne poistenie z nového najnižšieho VZ do 8. 11. 2005 najmenej z minimálnej mzdy, ktorá od 1. 10. 2005 je určená v sume 6 900 Sk mesačne).


Pracovnoprávny vzťah uzatvorený na základe pracovnej zmluvy

Tabuľka č. 1:

Pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy s týždenným pracovným časom
Poistné
Zamestnanec (resp. žiak SŠ alebo študent VŠ)
Zamestnávateľ
Nemocenské poistenie
1,4 % z VZ, najmenej zo 6 900 Sk mesačne, t. j. 97 Sk
v úhrne najviac z 23 738 Sk mesačne, t. j. 333 Sk
1,4 % z VZ zamestnanca
Starobné poistenie1
4 % z VZ, najmenej zo 6 900 Sk mesačne, t. j. 276 Sk
 v úhrne najviac zo 47 475 Sk mesačne, t. j. 1 899 Sk
14 % z VZ zamestnanca, ktorýnie je sporiteľ
5 % (+ 9 %) z VZzamestnanca, ktorý je sporiteľ 2
Invalidné poistenie
3 % z VZ, najmenej zo 6 900 Sk mesačne, t. j. 207 Sk
v úhrne najviac zo 47 475 Sk mesačne, t. j. 1 425 Sk
3 % z VZ zamestnanca
Poistenie
v nezamestnanosti
1 % z VZ, najmenej zo 6 900 Sk mesačne, t. j. 69 Sk
v úhrne najviac zo 47 475 Sk mesačne, t. j. 475 Sk
1 % z VZ zamestnanca
Zdravotné poistenie3

Související dokumenty

Súvisiace články

Zmena výšky minimálnej mzdy od 1. októbra 2006 a odvody do fondov
Platenie poistného do fondov od 1. januára 2008
Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2006 a jeho vplyv v sociálnej oblasti
Zmena výšky minimálnej mzdy a odvody do fondov od 1. októbra 2007
Odvody do fondov od 1. júla 2007
Platenie poistného do fondov od 1. januára 2010
Dohoda o pracovnej činnosti a odvody do fondov od 1. septembra 2007
Platenie poistného do fondov od 1. januára 2009
Všeobecný vymeriavací základ za rok 2010
Platenie poistného do fondov od 1. júla 2008
Odvody do fondov od 1. júla 2006
Platenie poistného do fondov od 1. januára 2011
Platenie poistného do fondov od 1. júla 2010
Odvody do fondov od 1. januára 2006
Poistné na sociálne a zdravotné poistenie od 1. 1. 2005
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a odvody do fondov
Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb od 1. júla 2008
Platenie poistného do fondov od 1. januára 2012 do 31.decembra 2012
Platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2018

Súvisiace otázky a odpovede

Majiteľ/konateľ s. r. o. a odchod do predčasného starobného dôchodku
Zamestnávanie manželky
Vyplatenie podielu na zisku v s.r.o. za rok 2012 a odvody
Vymeriavací základ na poistné do Sociálnej poisťovne
Ubytovanie zamestnanca a odvody
Zmluva o vytvorení a použití umeleckého výkonu
Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru
Príjem zo závislej činnosti súčasne v dvoch členských štátoch EÚ
Dve pracovné pozície na jednu pracovnú zmluv
Konateľ a jeho odmena
Dohoda o pracovnej činnosti a občan ČR
Odstupné starostu
Dobrovoľné odvody ako SZČO
Prihlásenie zamestnanca do SP- Otázka nelegálneho zamestnávania
Ochrana pred prepustením počas materskej a rodičovskej dovolenky
Zdanenie nepeňažného príjmu
Podiely na zisku
Daňové a odvodové povinnosti športovca
Otec SZČO na materskej dovolenke
Odvody a daň z odmeny konateľa