Dňa 1. januára 2005 nadobudol účinnosť nový zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z.
Dňa 1. januára 2005 nadobudol účinnosť nový zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).
Mnohé subjekty vykonávajú činnosť na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o brigádnickej práci študentov, a to najmä popri zamestnaní alebo popri prevádzkovaní samostatnej zárobkovej činnosti, alebo ak nie sú ani zamestnancami ani SZČO – ide najmä o študentov VŠ, poberateľov starobných dôchodkov alebo predčasných starobných dôchodkov, resp. o poberateľov invalidných dôchodkov, ako aj o tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby.
Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb iba výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov, pokiaľ ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a jej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce.
S mladistvými zamestnancami možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa neohrozí ich zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie. Tieto dohody však nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Zákazy niektorých prác pre ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd mimo pracovného pomeru, t. j. ide najmä o práce pre ženy fyzicky neprimerané, škodiace ich organizmu a práce ohrozujúce ich materské poslanie. Tehotné ženy nesmú byť zamestnávané ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo zo zdravotných príčin väziacich v ich osobe. To platí obdobne aj o matkách do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacich matkách.
Upozornenie: Od 1. apríla 2005 v zmysle Zákonníka práce, ktorý sa mení a dopĺňa zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“) zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené. Zamestnávateľ v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) je od 1. apríla 2005 zároveň povinný subjekty – zamestnancov podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamestnané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia a na účely zákona o nelegálnej práci pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu (t. j. dohody o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov) najneskôr však pred začatím výkonu práce prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a odhlásiť ich z tohto registra najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu (t. j. dohody o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov), resp. zrušiť prihlásenie do registra, ak pracovnoprávny vzťah (t. j. dohoda o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov) nevznikol a oznámiť všetky zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení.
Dohoda o vykonaní práce
Dohoda o vykonaní práce je upravená v § 226 Zákonníka práce. Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorú sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Dohoda o vykonaní práce popri pracovnom pomere (t. j. v prípade zamestnancov) a popri výkone samostatnej zárobkovej činnosti (t. j. SZČO)
Fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohody o vykonaní práce, na účely sociálneho poistenia (s výnimkou úrazového poistenia – porovnaj § 4 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení) ani na účely zdravotného poistenia (porovnaj § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení) sa nepovažuje za zamestnanca.
Z tejto skutočnosti vyplýva, že z dohody o vykonaní práce zamestnávateľ za zamestnanca, za SZČO, za žiaka SŠ alebo študenta VŠ, za poberateľa starobného alebo predčasného starobného dôchodku ani za poberateľa invalidného dôchodku poistné na nemocenské, starobné, invalidné a ani na zdravotné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti ani poistné na garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity neplatí. Zamestnávateľ však za uvedené subjekty platí poistné na úrazové poistenie. (Tabuľky č. 1, 2 a 3.)
Poistné na nemocenské, starobné a na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti ani na zdravotné poistenie (t. j. ani preddavky na poistné na zdravotné poistenie) z dohody o vykonaní práce neplatí ani zamestnanec, t. j. fyzická osoba vymedzená podľa § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení – napr. osoba v pracovnom pomere na základe písomnej pracovnej zmluvy, ktorá má aj dohodu o vykonaní práce, ani SZČO, t. j. fyzická osoba vymedzená podľa § 11 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení – napr. živnostník, ktorý má aj dohodu o vykonaní práce. (Tabuľka č. 1.)
Zamestnanec ani SZČO teda poistné na zdravotné poistenie z dohody o vykonaní práce nikdy neplatia,a to bez zreteľa na výšku príjmu, t. j. príjem z dohody o vykonaní práce môžu mať