JUDr. Zuzana Macková, PhD.

Zamestnanec (vedúci zamestnanec spoločnosti) má nárok na 25 dní dovolenky. V roku 2018 nečerpal žiadnu dovolenku a zostatok 25 si preniesol do roku 2019. V roku 2019 vyčerpal 5 dní starej (z roku 2018) dovolenky. Zamestnanec v roku 2018 ani v roku 2019 nebol PN a ani nemal inú prekážku, pre ktorú by nemohol čerpať dovolenku. Má tento zamestnanec nárok na preplatenie 5 dní nevyčerpanej dovolenky z roku 2018, alebo mu 20 dní nevyčerpanej dovolenky z roku 2018 prepadne?

V prípade, že v s. r. o. je konateľ alebo spoločník zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40-hodinový týždenný pracovný čas, vzťahuje sa na túto spoločnosť zákonná povinnosť zabezpečiť stravovanie ktoroukoľvek formou (buď poskytnutím stravných lístkov, alebo využitia stravovacieho zariadenia) vlastné, resp. iné? Existuje nejaká možnosť (vnútorná smernica a pod.), že by sa tohoto stravného konateľ alebo spoločník dobrovoľne vzdal?

Mali by sme otázku ohľadne stravovania zamestnancov. V prípade, že v s.r.o. je konateľ alebo spoločník zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas, vzťahuje sa na túto spoločnosť zákonná povinnosť zabezpečiť stravovanie ktoroukoľvek formou /buď poskytnutím stravných lístkov, alebo využitia stravovacieho zariadenia/vlastné, resp. iné ? Existuje nejaká možnosť /vnútorná smernica a pod./ - spôsob , že by sa tohoto stravného konateľ alebo spoločník dobrovoľne vzdal ?

Ak nastal prípad súbehu invalidného dôchodku (ID) a platenia poistného ako dobrovoľne poistenej osoby (DPO): - od ktorého roku nie je možný súbeh ID a DPO (je možné, že prišlo k súbehu ID a DPO v dlhšom časovom horizonte) - akým spôsobom je možné požiadať Sociálnu poisťovnu o vrátenie celej sumy poistného platenej DPO v minulosti, kedy nastal takýto súbeh (kam adresovať danú žiadosť). Prepokladám, že ak nastal súbeh, ktorý nie je možný zo zákona, tak uvedené platby poistného by mali byť vyplatené späť. Ak sa zruší štatút DPO u takejto osoby (keďže nie je možný súbeh) má to dopad na celkovú výšku dôchodku v budúcnosti? (mzdový osob.bod a pod...)

Od 1. júla 2019 v sociálnej oblasti dochádza k viacerým zmenám, ktoré sa týkajú najmä výšky sociálnych dávok poskytovaných zo systému sociálneho poistenia (napr. dávky garančného poistenia, dávky poistenia v nezamestnanosti, predčasného starobného dôchodku i minimálneho dôchodku), ako aj zo systému štátnej sociálnej podpory (napr. príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, prídavku na dieťa a rodičovského príspevku) a taktiež zo systému sociálnej pomoci (napr. peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ako napr. príspevku na osobnú asistenciu, príspevku na opatrovanie, atď.). Výška niektorých dávok sa mení v závislosti od zmeny výšky súm životného minima, čo uvedieme v nasledujúcich riadkoch.

Deň 1. júl (prípadne 1. október) má pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) mimoriadny význam z dôvodu, že dochádza k zmene výšky vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie (t. j. na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity).

Priznávajú sa spätne roky do odpracovaných rokov za materskú dovolenku (napr. od r. 1985 – r. 1988), ak po ukončení školy zostala žena na materskej dovolenke, nemala nikde uzatvorený pracovný pomer? Je súčasný zamestnávateľ povinný akceptovať túto skutočnosť – požiadavku zamestnanca na priznanie týchto rokov a zároveň je jeho povinnosťou doplatiť vzniknutý finančný rozdiel? Započítajú sa spätne aj v Sociálnej poisťovni tieto roky do odpracovaných, tak ako je tomu teraz?

Základné zásady zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), najmä čl. 8 vo všeobecnosti má osobitný vzťah k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím. Osoby so zdravotným postihnutím patria do kategórie ohrozených zamestnancov. Zamestnávatelia sú v zmysle tohto článku povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávatelia sú povinní zamestnancom so zdravotným postihnutím zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.

Nasledujúci článok ponúka prehľadné zobrazenie platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2019.

Pre samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“) bol mimoriadne významný deň 1. júl (prípadne 1. október), pretože sa menila výška vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie (t. j. na nemocenské poistenie, na starobné, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity).

Aké povinnosti má spoločnosť, ktorá zamestnáva dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom a dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom? Kde všade odvádza spoločnosť poistné a v akej výške? Aké povinnosti má samotný dohodár pri jednotlivých dohodách - ak okrem tejto dohody nemá žiaden iný príjem (je akoby "dobrovoľne nezamestnaný")? Aké sú iné podmienky, ak tento dohodár je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný?

V nasledujúcich tabuľkách je prehľadne zobrazené platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2018.

V zmysle opatrenia MPSVR SR č. 227/2017 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 sa od 1. januára 2018 dôchodkový vek zvyšuje o 63 dní. Z uvedeného vyplýva, že dôchodkový vek na kalendárny rok 2018 je určený na 62 rokov a 139 dní a referenčný vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov.

Pre SZČO je mimoriadne významný deň 1. júl (prípadne 1. október), pretože sa mení výška vymeriavacieho základu (VZ) na účely platenia poistného na sociálne poistenie (t. j. na nemocenské poistenie, na starobné, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity).

V sociálnej oblasti je mimoriadne dôležitý deň 1. január z dôvodu, že dochádza k zmene viacerých významných inštitútov, ako napr. minimálnej mzdy zamestnanca, najnižších i najvyšších vymeriavacích základov, z ktorých sa platia odvody do verejnoprávnych fondov, ako aj denného vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok nemocenského poistenia, výšky dávok úrazového poistenia, dávky v nezamestnanosti, atď.

Otec SZČO nastupuje od 1. 11. 2016 na materskú dovolenku. Počas materskej dovolenky plánuje pracovať počas víkendov, teda objem jeho fakturáciu bude predstavovať cca 20 % súčasného stavu. V súčasnosti platí odvody do SP v sume cca 390 €, do ZP cca 190 € a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti 24 €. Ako je to s týmito odvodmi počas čerpania materskej dovolenky? 1) Je povinný platiť odvody do SP? Ak áno, v rovnakej výške ako doteraz? 2) Je povinný platiť odvody do ZP, alebo počas čerpania materskej nie a obdobie materskej sa zohľadní aj v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia? 3) Ako je to z dobrovoľným poistením v nezamestnanosti?

Deň 1. júl (prípadne 1. október) je mimoriadne významný pre SZČO, pretože sa mení výška vymeriavacieho základu (ďalej len „VZ“) na účely platenia poistného na sociálne poistenie (nemocenské, starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity).

V sociálnej oblasti je mimoriadne dôležitý deň 1. január z dôvodu, že dochádza k zmene viacerých významných inštitútov, ako napr. minimálnej mzdy zamestnanca, najnižších a najvyšších vymeriavacích základov (VZ), z ktorých sa platia odvody do verejnoprávnych fondov a tiež VZ na určenie výšky dávky nemocenského a úrazového poistenia a dávky v nezamestnanosti atď. V nasledujúcich tabuľkách uvádzame zmeny v platení poistného.

V sociálnej oblasti má pre samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) význam deň 1. júl (prípadne 1. október), pretože dochádza k zmene výšky vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie (t. j. na nemocenské poistenie, na starobné, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity).

V tomto čísle uverejňujeme už tradične spracované tabuľky, v ktorých sú prehľadne uvedené sumy povinných odvodov.