E-shop

Predávame tovar prostredníctvom e-shopu. Tovar zasielame aj do iných členských štátov EÚ (Česko, Rakúsko). Vo faktúrach máme uvedené položky za tovar a položku za dopravu. Ako správne vykázať druh dodania v daňovom priznaní OSS položky za tovar a položku za poštovné? Je to spoločne ako tovar - GB?

Online nakupovanie sa stalo súčasťou každodenného života, pričom narastajúca popularita internetového obchodu zvyšuje aj potrebu posilnenia ochrany práv spotrebiteľov v online prostredí. Za účelom zabezpečenia tejto ochrany, nová legislatíva týkajúca sa ochrany spotrebiteľa, zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., prichádza s podstatnými inováciami týkajúcimi sa internetových nákupov a stanovuje sa jeho účinnosť od 1. júla 2024, čím nahradí existujúce normy a odstráni ich doterajšiu fragmentáciu.

Vláda SR schválila v piatok, 14. apríla 2023, návrh novej spotrebiteľskej regulácie. Z veľkej časti ide o transpozíciu niekoľkých európskych smerníc, ktoré prinášajú zásadné zmeny pre bežných spotrebiteľov a najmä pre obchodníkov naprieč celým B2C segmentom. Ak ste predajcom či distribútorom elektrospotrebičov, smart zariadení, software, vývojárom aplikácií, prevádzkujete e-shop či akokoľvek vystupujete voči spotrebiteľovi, určite by ste mali spozornieť. Aj keď legislatívny návrh čaká ešte proces schvaľovania v Národnej rade SR, už teraz je možné zamerať sa na vybrané zmeny a začať sa na ne pripravovať.

Rýchlo sa rozvíjajúca oblasť elektronického obchodu je regulovaná právnymi predpismi Európskej únie a legislatívou jednotlivých členských štátov, vrátane Slovenska. Ak si teda chcete otvoriť e-shop, mali by ste si overiť vaše zákonné povinnosti a vyhnúť sa tak prípadným pokutám. Pozor, od 1. júla 2021 sú účinné nové pravidlá v zdaňovaní pre e-shopy.

Od  júla 2021 dochádza k zásadným zmenám uplatňovania pravidiel DPH pri elektronickom obchodovaní s tovarom. Zmeny sa týkajú hlavne tzv. zásielkového predaja tovaru uskutočňovaného v rámci EÚ a dovozu zásielok nízkej hodnoty z tretích štátov (do 22 €). K uvedenému dátumu sa ruší oslobodenie od dane pri dovoze týchto zásielok, v dôsledku čoho sa zavádzajú nové pravidlá upravujúce predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov a nová osobitná úprava pre uľahčenie zdaňovania týchto transakcií. Významnou súčasťou týchto nových opatrení je aj súbor nových pravidiel a povinností pri dodaní tovaru prostredníctvom elektronických platforiem.  Taktiež dochádza k rozšíreniu už v súčasnosti uplatňovaných osobitných úprav o predaj tovaru na diaľku na území EÚ (doteraz označovaný ako „zásielkový predaj“) a o určité B2C služby, ktoré nezdaniteľným osobám poskytuje v inom členskom štáte neusadená zdaniteľná osoba.

Česká firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území Slovenskej republiky. Česká firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Česká firma bude mať na území Slovenska aj predajňu. Takže jej vzniká stála prevádzkareň z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") na území SR. Česká firma má na Slovensku aj web-shop. Prisúdenie zdaniteľných príjmov musí vychádzať z činnosti stálej prevádzkarne. Podstatou je, aby zriaďovateľ bol schopný dostatočne obhájiť aj príjmy preukázateľne prisúdené k činnosti stálej prevádzkarne § 17 ods. 7 ZDP. Takže napr. predaje, ktoré sa budú realizovať fyzicky v slovenskej predajni (zákazníci dostanú doklad z virtuálnej elektronickej pokladnice) sa budú počítať samozrejme do zdaniteľných príjmov slovenskej stálej prevádzkarne. Ak však ide o zásielkový predaj (tovar ide priamo z Čiech prostredníctvom prepravcu na Slovensko fyzickým osobám a tovar je objednaný na slovenskom web-shope), tento príjem sa nepočíta do zdaniteľných príjmov slovenskej stálej prevádzkarne, lebo sa jej to netýka. Hoci objednávka je vytvorená na slovenskom web-shope, ale to nie je podstatné. Ak by išlo o takú objednávku, ktorá je vytvorená na slovenskom web-shope a tovar ide k zákazníkovi priamo zo slovenskej predajne, tento príjem by sa započítal do zdaniteľných príjmov slovenskej stálej prevádzkarne. Sú tieto uvedené úvahy správne vzhľadom na zdaniteľné príjmy slovenskej stálej prevádzkarne?

Od 1. januára 2021 sa pripravujú rozsiahle zmeny pre DPH. Časť novely zákona o DPH, ktorá významne upraví pravidlá pre e-shopy a zásielkový predaj má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2021. Navrhovaná novela implementuje európsku legislatívu v oblasti zásielkového predaja a pri poskytovaní služieb na diaľku.

Začiatkom roka vstúpila do platnosti Smernica EÚ 2019/2161, ktorá modernizuje a zvyšuje úroveň pravidiel ochrany spotrebiteľa v EÚ a má za cieľ zabezpečiť ich súlad s digitálnym vývojom. Smernica prináša množstvo nových povinností najmä pre oblasť e-commerce.

Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, kúpila spotrebný materiál cez slovenský e-shop. Pri objednávke kupujúci zabudol uviesť IČ DPH. Prevádzkovateľom uvedeného e-shopu je zahraničná osoba registrovaná na Slovensku, IČ DPH SK412.... Má slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, právo na odpočítanie DPH, ak nie je na faktúre uvedené jej IČ DPH? Ak sa doplní do faktúry IČ DPH, je v danom prípade prenos DPH, alebo bude správne vystavená faktúra, keď nebude uvedený prenos a v tom prípade si slovenská spoločnosť odpočíta DPH?

Zľavové portály predstavujú istý marketingový nástroj, ktorý firmám prináša nových zákazníkov, ľuďom výhodné ponuky a prevádzkovateľom zľavového portálu províziu. Funkciou zľavového portálu je sprostredkovanie predaja tovarov a služieb, pričom prevádzkovateľ portálu samotné tovary a služby nenakupuje a teda ani nepredáva.

Predaj tovaru a služieb zákazníkom cez internet sa v súčasnosti teší čoraz väčšej obľube. V zásade ide o predaj tovaru a služieb s využitím informačných a komunikačných technológií a webových aplikácií v sieti internet, pričom tento predaj sa uskutočňuje medzi predávajúcim, ktorým je prevádzkovateľ e-shopu a zákazníkom. Ide o uzavretie zmluvy na diaľku, pričom za účelom uzavretia tejto zmluvy dochádza medzi oboma stranami k výmene informácií, medzitým aj k poskytnutiu osobných údajov zákazníka.

Internetový obchod – platiteľ dane z pridanej hodnoty zasiela objednaný tovar zákazníkom po pripísaní platby za tovar na účet obchodu. V ten deň obchod vystaví aj faktúru s dátumom zdaniteľného plnenia rovnakým, ako bol dátum prijatia platby. Aký dátum má obchod použiť pri zasielaní objednaného tovaru na dobierku?

Slovenský platiteľ dane si objednal tovar v českom e-shope pod SK IČ DPH. E-shop vystavil faktúru so slovenskou DPH, nakoľko je na Slovensku registrovaný v zmysle § 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a vo faktúre sa odvoláva na § 13 t. j., že tovar bol k odoslaný z územia SR. Môže SK platiteľ si uplatniť nárok na odpočet DPH z faktúry?

Spoločnosť B si objedná zhotovenie internetovej stránky a e-shopu od spoločnosti A. Spoločnosť A (mikro účtovná jednotka) zabezpečuje registráciu domény a webhosting pre spoločnosť B prostredníctvom spoločnosti C. Na faktúre za registráciu od spoločnosti C je doména vymedzená na obdobie od 20. 4. 2016 – 19. 4. 2017 v sume 100 €. Následne spoločnosť A vystaví pre spoločnosť B faktúru za registráciu domény a webhosting od 20. 4. 2016 -  19. 4. 2017 v sume 120 € a ako ďalšiu položku samotné programovanie web stránky a e-shopu za 500 €. Otázky: 1. Ako sa bude postupovať v účtovníctve spoločnosti A v súvislosti s časovým rozlíšením pri došlej faktúre od spoločnosti C? Je potrebné účtovať na účtoch časového rozlíšenia? 2. Ako sa bude postupovať v účtovníctve spoločnosti A v súvislosti s časovým rozlíšením vystavenej faktúry pre spoločnosť B? Je potrebné účtovať na účtoch časového rozlíšenia? Aký by bol postup v prípade, že si spoločnosť B objedná dňa 20. 4. 2016 od spoločnosti A iba službu webhosting (ktorá realizuje registráciu domény a webhosting opäť prostredníctvom spoločnosti C) za obdobie  15. 10. 2015 – 14. 10. 2016? Technicky je to bežné, že sa spätne tieto veci bežne realizujú.

Slovenský internetový obchod (s. r. o.) poskytuje možnosť úhrady platobnou kartou. Takže zákazník použije svoju kreditnú kartu a za tovar zaplatí on-line. Následne prostredníctvom dopravcu (napr. DHL, GLS) s. r. o. pošle tovar zákazníkovi. Musí internetový obchod vystaviť riadnu faktúru s údajmi odberateľa, alebo stačí, ak vytlačí z ERP doklad (Pokladničný blok z elektronickej registračnej pokladnice) a tento doklad pošle spolu s tovarom odberateľovi? Na tomto doklade by samozrejme neboli uvedené údaje odberateľa. Na doklade by bol uvedený spôsob platby kartou. Objednávky prekročujú sumu 1 000 €, lebo nejde o tovar s nízkou jednotkovou cenou. Je hore uvedený postup akceptovateľný alebo firma musí vystaviť riadnu faktúru (s údajmi odberateľa)?

Vďaka internetu a najmä rôznym on-line trhoviskám či komunitám môžu v súčasnosti slovenskí podnikatelia dosahovať svoje príjmy od odberateľov z celého sveta. Atraktívnymi sú najmä príjmy, ktoré podnikatelia označujú resp. považujú za pasívne, a to aj z daňového hľadiska. Spravidla ide totiž o následný predaj už vytvorených a nehmotných produktov – fotografií, šablón, eBookov, on-line kurzov a videí či mobilných aplikácií. Kombinácia aktívnych a pasívnych príjmov fyzickej osoby má však svoje súvislosti ohľadne dane z príjmov, ako aj dane z pridanej hodnoty či poistných odvodov. V článku si prejdeme základné pravidlá, otázky ako aj niekoľko prípadových štúdií z praxe zameraných na autorov nehmotných produktov.

Spoločnosť zvažuje do budúcnosti viac aktivít: 1. Prevádzkovanie živnosti veľkoobchod s vínom v rámci SR a EÚ, t. j. nákup a predaj najmä cez internet (vrátane skladovania vína). 2. Kúpa hrozna, výroba vína max. s obsahom alkoholu najviac 15 % objemu (alkohol vznikne výlučne kvasením) a predaj vyrobeného vína. Aké povinnosti z pohľadu daňových a colných predpisov vzniknú spoločnosti z titulu začatia a prevádzkovania uvedených aktivít? (registrácia, evidencie, internetový predaj, a pod.)

Ako zaúčtovať nasledujúci účtovný prípad rozpísaný nižšie (a či sa dá vôbec zaúčtovať): Zamestnanec firmy objednal na firmu tovar cez internet. Na daný tovar bola cez internet automaticky vygenerovaná faktúra s údajmi firmy, pričom zamestnanec však nenechal úhradu faktúry na firmu, ktorá by ju uhradila z firemného podnikateľského účtu, ale faktúru uhradil sám zo súkromného vlastného účtu (neviem, prečo to robil, asi chcel pomôcť). Dá sa tento prípad teraz nejako zaúčtovať v sústave jednoduchého účtovníctva? Aké doklady budú podkladom pre účtovanie?

Dňa 8. júla 2014 schválila Národná rada SR novelu zákona č. 218/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Novela zákona nadobúda účinnosť 1. januára 2015 okrem ustanovenia, ktorým sa znižuje limit na hodnotu tovarov dodaných do iných členských štátov EÚ s oslobodením od dane na podávanie súhrnného výkazu za kalendárny štvrťrok zo sumy 100 tis. € na 50 tis. €, a okrem prechodného ustanovenia § 85kc, ktoré upravuje oznámenie zdaniteľných osôb o začatí uplatňovania osobitnej úpravy jednotného kontaktného miesta, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2014.

Od 13. júna 2014 je účinný nový zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z. z.“).