Konateľ

Konateľ s. r. o. previedol 55 % podiel bezodplatne na svojho syna - zamestnanca s. r. o. Je potrebné o tejto zmene účtovať? Má to nejaký vplyv z hľadiska zdanenia? Na budúci rok chce konateľ znížiť ZI na minimálnu sumu a započítať si ho s pôžičkou. Keďže už časť previedol na svojho syna, je možné aj tento podiel započítať, alebo môže len svoj a synov podiel by mu mal vyplatiť?

Podávanie výkazov je opäť o čosi jednoduchšie. Každá firma či organizácia, ktorá zamestnáva viac ako 20 ľudí, musí podľa zákona o službách zamestnanosti, dať prácu aj občanom, ktorí majú zdravotné postihnutie. Zároveň je povinnosťou zamestnávateľov aj podať výkaz o zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím.

Slovenská spoločnosť pracuje na zákazkách v Nemecku pre nemecké spoločnosti. Konateľ spoločnosti a spoločník v jednej osobe cestuje väčšiu časť roka pracovne do Nemecka (kontrola, práca, podpisovanie kontraktov a pod.). Za tieto cesty si inkasuje cestovné náhrady. Cesty presahujú viac ako 183 dní. Má nárok na cestovné náhrady a sú daňovo uznané, ak väčšiu časť roka strávi konateľ spoločnosti a spoločník v zahraničí (v Nemecku)? Vzniká slovenskej spoločnosti stála prevádzkareň v Nemecku za týchto podmienok, resp. za akých podmienok vznikne?

Obchodná spoločnosť sro (neplatca dph) obstarala na podnikateľské účely v roku 2023 automobil v hodnote do 15 000€ a zaradila ho do majetku spoločnosti. Konateľ spoločnosti nepoberá žiaden peňažný príjem z titulu výkonu funkcie, a ani žiaden ďalší peňažný príjem zo spoločnosti. Avšak, daný konateľ počas roka využíval automobil na súkromné účely. Počas využitia automobilu na súkromné účely si konateľ spoločnosti hradil výdavky na pohonné hmoty z vlastných peňazí. Vznikol v takomto prípade počas roka konateľovi spoločnosti nepeňažný príjem? Ak áno, akou formou má byť konateľ spoločnosti informovaný o výške nepeňažného príjmu? Je takýto nepeňažný príjem konateľa predmetom dane z príjmu, ktorý si konateľa vysporiada sám vo vlastnom daňovom priznaní?

Som jediný konateľ vo vlastnej firme. Nemám žiadnych zamestnancov. Môžem legálne zamestnať sám seba? Bola by takáto pracovná zmluva v poriadku aj na strane zamestnávateľa aj zamestnanca bude tá istá osoba?

1/ FO kúpila byt (Druh stavby: Bytový dom) FO tento byt na základe Zmluvy o dlhodobom prenájme bytových priestorov dá do nájmu stavebnej spoločnosti s.r.o., platiteľovi DPH (v ktorej je táto FO jediným konateľom a spoločníkom/). Stavebná spoločnosť si tu zriadi svoju prevádzku. Byt potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu. Túto rekonštrukciu bytu na základe súhlasu od FO prenajímateľa spoločnosť začne realizovať na svoje náklady. Môže si spoločnosť náklady na opravy a rekonštrukciu dať do nákladov? Môže si uplatniť DPH na VSTUPE - z dokladov za rekonštrukciu bytu? Alebo to je možné iba v Nebytovom priestore? Bude to prevádzka stavebnej spoločnosti, ktorá súvisí s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby / spoločnosti. Predmetný zrekonštruovaný byt bude slúžiť na podnikanie s.r.o. ako ubytovňa pre zamestnancov, kancelária, sklad aj parkovanie. „Takže našej spoločnosti sa netýka § 38 ods. 3 zákona o DPH prenájom bytu je zo zákona oslobodený od dane, nie je možné uplatniť si odpočítanie dane zo žiadnych vstupov, ktoré sa týkajú oslobodeného prenájmu.“ My tam budeme mať prevádzku a fakturovať budeme našu stavebnú činnosť. Teraz máme iba virtuálne sídlo, ale potrebujeme už reálne priestory. Po kompletnej rekonštrukcii musíme potom kolaudovať? Čo ďalej? Na aký účet účtovať úplne všetky bločky za materiál, práce zariadenie/ vybavenie do kompletnej rekonštrukcie? Do akej odpis. skupiny to zaradím. Musím to niekde ohlasovať? / Mestu, DÚ .... Na čo nezabudnúť pri takomto type dlhodobého prenájmu? Ako určiť správne cenu za prenájom?

Slovenská s.r.o., plátce DPH má jednatele, který je občan České republiky a na Slovensku nemá žádný pobyt. Slovenská společnost je 100 % vlastněna mateřskou českou s.r.o. Dotaz je na odměňování jednatele z ČR. Firma by ráda vyplácela na základě smlouvy o jednatelství jednateli měsíčně 1 000 Euro odměnu. Jednatel je obyvatel ČR, svou činnost pro slovenskou společnost vykonává na dálku z České republiky, na Slovensku je maximálně 2 x za měsíc. Jak to bude se zdaněním, odvodem zdravotního a sociálního pojištění? Musí jednatel něco platit? Nebo svůj příjem zdaní v ČR? Prosím o sdělení sazeb daně a odvodů sociálního a zdravotního, které bude muset odvádět a o informaci, kam všude se musí informace o příjmu hlásit (na jaké úřady) a vůbec o celkový postup.

V roku 2023 bolo zavedené nové zákonné minimum sumy zdravotného poistenia pre nízkopríjmových zamestnancov a povinnosť doplácania zdravotného odvodu do tohto minima, a to z vrecka samotného zamestnanca. Uvedená povinnosť sa, okrem zamestnancov v režime pracovného práva, týka aj spoločníkov či konateľov spoločností s ručeným obmedzeným. V článku si prejdeme nové pravidlá, ich aplikáciu v praxi, ako aj osobitosti odmeňovania konateľov a spoločníkov.

Ak konateľ spoločnosti s r. o. kúpi nehnuteľnosť s pozemkom, kde nehnuteľnosť má svoju cenu a pozemok svoju cenu, ako sa odpisuje takýto majetok, keď pozemky sa neodpisujú? Môže sa dať cena spolu za celok a odpisovať?

PU, PO, platiteľ  DPH, konateľ /spoločník má dve sro-čky, medzi ktorými si požičiava podľa potreby peniaze. Menšie sumy sú splatené do 1 roka, tie väčsie cca 3 roky. Ako správne účtovať takéto pôžicky medzi firmami? V oboch firmách je konateľ / spoločník.

Pre doplnenie konateľ nie je v pracovnom pomere /čiže nepoberá príjem za prácu podľa par.5/. Vyplácané sú mu iba dividendy z HV. Môže teda túto cestu /sídlo firmy - dom / vykazovať ako náklad? -------------------------------------------------------------------------------------- Cesta z práce domov ako náklad? ID: 4443 | vytvorené: 22.02.2023 | autor(i): Ing. Marián Drozdspäť VECNÉ POJMY: Nie sú priradené žiadne vecné pojmy. SÚVISIACE KATEGÓRIE: Cestovné náhrady Daň z príjmov Podvojné účtovníctvo Konateľ používa firemný automobil na pracovné cesty. Na tomto automobile dochádza aj z domu do práce a z práce domov, nakoľko ráno chodí na stretnutia a večer tiež príchácha neskoro. Je táto cesta z práce a do práce / bydlisko - uznaná ako daňový náklad? Evidencia pracovných ciest je na základe GPS . SÚVISIACE PREDPISY 595/2003 Z.z.: § 5 ods.3 Odpoveď Platnosť odpovede: 01.03.2023 - súčasnosť Z otázky vyplýva, že konateľ dochádza z domu do „práce“. Možno teda konštatovať, že konateľ poberá príjem za „prácu“, a to podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), a teda na účely tohto zákona je zamestnancom. Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Všeobecne platí, že cesta zamestnanca (vrátane konateľa) zo svojho bydliska do sídla firmy (a opačne) sa nepovažuje za pracovnú cestu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že z kontextu otázky možno vyvodiť, že zamestnanec (konateľ) používa vozidlo zamestnávateľa na služobné a súkromné účely. Za takejto situácie ide o príjem (zdaniteľný príjem) zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Chcel by som sa poradiť ohľadom úročenia pôžičky konateľovi. Konateľovi bola poskytnutá pôžička (355/221). Následne chceme správne postupovať z hľadiska DPH, DzP a riešiť úročenie uvedenej pôžičky. Uvažujeme správne, ak: 1. uvedená pôžička bude bezúročná, tak spoločnosť si na riadku 110 DP k DzP zvýši základ dane, ale následne "darovaný" úrok je pre konateľa príjmom podľa § 5 a spoločnosť mu musí z uvedeného bezúročného poskytnutia pôžičky zradiť poistné a daň. V daňovom priznaní k DPH sa to v danom prípadne nerieši. Chápeme tomu správne? 2. uvedená pôžička bude úročená podľa úrokovej sadzby, napr. hypotekárneho úveru v čase poskytnutia pôžičky konateľovi. Následne na konci roka sa vypočíta úrok, ktorý sa zaúčtuje 355/662 a uvedie sa v daňovom priznaní k DPH ako oslobodenie od dane podľa § 39 na príslušnom riadku. Pre spoločnosť je to normálne daňový výnos, ktorý uvedie ešte aj v tabuľke pre kontrolované transakcie závislých osôb v daňovom priznaní DzP. Uvažujeme správne v 1. a aj v 2. prípade, resp. aký je spraný postup poskytnutej úročnej, resp. bezúročnej pôžičky spriaznenej osobe?

Ak konateľ s. r. o. kúpi nehnuteľnosť s pozemkom, kde nehnuteľnosť má svoju cenu a pozemok svoju cenu, ako sa odpisuje takýto majetok, keď pozemky sa neodpisujú? Môže sa dať cena spolu za celok a odpisovať? 

Štát chce obmedziť “špekulatívne uzatváranie pracovných pomerov” – ok, dáva zmysel, veď vlastne to je podstata štátu a celej hry: naháňať podnikateľov a snažiť sa ich o niečo ošklbať. Reč je o definitívnej novele zákona o zdravotnom poistení pre rok 2023, podľa ktorej budú aj nízkopríjmoví zamestnanci – s kratšími resp. mikro úväzkami – odvádzať zdravotný odvod aspoň z nejakého minima a to bez ohľadu na samotný príjem z tohto úväzku. A to aj tí “skutoční” nízkopríjmoví zamestnanci, no rovnako aj spoločníci, ktorí sa na kratší resp. “menší” pomer zamestnali vo vlastnej eseročke ako “hack”. Dnes stručný prehľad možností “ako na odmeňovanie sa vo vlastnej eseročke” od januára 2023. Článok je aktualizovaný na nové pravidlá platné od r. 2023: aj tie pre zdravotné odvody, ako aj nové sumy či limity pri daňový bonus na dieťa.

V Národnej rade Slovenskej republiky bola schválená novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), ktorou sa okrem iného zaviedlo minimálne poistné na zdravotné poistenie konateľov, ako aj iné osoby považované na účely novely za zamestnancov. Uvedená zmena je účinná už od 1. 1. 2023.

Automatizované doplnenie identifikačných údajov v OR SR. Účtujeme s.r.o.-čky, pri ktorých na stránke www.orsr.sk pri spoločníkoch a konateľoch je stále zobrazená ikonka „dokumentu s červeným krížikom“ , tj. je potrebné vykonať doplnenie identifikačných údajov do obchodného registra podaním samostatného bezplatného návrhu na zápis, ktorým sa výlučne dopĺňajú identifikačné údaje. Ohľadom príloh podania máme tieto otázky: 1., Ak podáva tento návrh konateľ a ak je konateľ súčasne spoločníkom, ku ktorému sa nahlasuje rodné číslo, nie je potrebné prikladať nič. Ak podáva návrh konateľ, ktorý je aj spoločníkom, ale podáva aj doplnenie ohľadne rodného čísla pre ostatných 3 spoločníkov, treba doložiť prílohu? Prípadne, kto dáva plnomocenstvo a čestné vyhlásenie v tomto prípade konateľovi, ktorý podáva návrh? (konateľ? Spoločník? Všetci ostatní konatelia? Všetci ostatní spoločníci?) 2., Ak bude návrh podávať iná osoba ako konateľ spoločnosti, je potrebné priložiť splnomocnenie a čestné vyhlásenie o údajoch, ktoré sa navrhujú zapísať k spoločníkovi, s osvedčeným podpisom pred notárom? Kto dáva plnomocenstvo a čestné vyhlásenie v tomto prípade tejto inej osobe ktorá podáva návrh? (konateľ? Spoločník? Všetci konatelia? Všetci spoločníci?) 3., Na podanie formuláru prípadne stačí iba splnomocnenie, ktoré máme na splnomocnenie na vstup do elektronickej schránky spoločnosti na stránke slovensko.sk, alebo toto nehrá úlohu a je potrebné doložiť prílohy uvedené v bode 1 a 2?

Dankov rekreačný príspevok limituje slušné množstvo pravidiel, no pravidlo, že preplatiť a v daňových výdavkoch si uplatniť je možné len ubytovacie služby a nie službu prenájmu, mi príde absurdné. Čosi podobné už dávnejšie daniari tvrdia o pracovných cestách živnostníkov. Dnes opäť prioritne o službe a trhovisku Airbnb, ale aj o iných platformách či formách objednania si vlastného prenocovania: aké sú rozdiely v jednotlivých režimoch ubytovateľov a čo je potrebné skúmať, ak si cez Airbnb či hocikde inde objednávate rekreačný pobyt či pracovnú cestu?

Dobrý deň, poprosíme Vás o zodpovedanie nasledovných otázok v problematike zaradenia do kategórie „mikrodaňovník“ a tiež o obšírnejšie objasnenie tejto problematiky. 1/ Ak sme správne pochopili problematiku mikrodaňovníka, tak ak nedosiahneme hranicu príjmu do 49 790 €, tak zo zákona MUSÍME byť mikrodaňovník? 2/ Pre mikrodaňovníka platí znížená sadzba 15 %, ale táto predsa platí aj pre SZČO a PO, ak ich príjem nedosiahne hranicu 49 790 €? 3/Mikrodaňovník MOŽE čerpať výhody - napríklad zvýhodnené odpisovanie, zvýhodnené umorovanie straty a ešte zvýhodnenie ohľadom tvorby OP k pohľadávkam. Ak sa však daňovník rozhodne, že ani jednu výhodu nebude čerpať, tak čo to pre daňovníka v praxi znamená toto postavenie mikrodaňovníka? Má nejaký iný význam? 4/ Ak je podnikateľ SZČO a zároveň je konateľom v inej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou NEFAKTURUJÚ žiadne výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy budú zaradené ako „mikrodaňovník“? 5/ Ak je podnikateľ konateľom v jednej s. r. o. a zároveň je konateľom aj v druhej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou fakturujú výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy NEMOŽU byť zaradené ako „mikrodaňovník“?

Výber príkladov z problematiky cestovných náhrad, udeleniu súhlasu zamestnanca na pracovnú cestu, prípadne poskytnutie stravného konateľovi.  

Konateľ s.r.o. s pravidelným príjmom sa vzdal funkcie konateľa a bol podaný návrh na výmaz tohto konateľa z OR. Je povinnosťou vystaviť zápočtový list takémuto konateľovi?