Plat

Zástupkyňa starostu (ZS) je odmeňovaná pravidelne mesačne a ako poslanec a členka komisie raz ročne, vždy na konci roka. V "riadnom" zamestnaní ukončila pracovný pomer výpoveďou k 30.11.2024 a "chce ísť" na pol roka na úrad práce a poberať dávku, ale naďalej chce vykonávať funkciu ZS, t.j. vykonávať ju počas evidencie na úrade práce.  Je správny nazor, že výkon funkcie zástupcu starostu je výkon verejnej funkcie, ktorej účelom nie je dosahovanie zárobku, ale podieľanie sa na správe verejných záležitostí v oblasti územnej samosprávy? Ak za výkon tejto funkcie nevznikne nárok na plat – odmenu, môže bezodplatne vykonávať funkciu zástupcu starostu, a zároveň byť evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.  Plat/odmenu určuje ZS ale starosta. Môže sa ZS vzdať sa nároku na plat/odmenu, ktorý/ú mu určil starosta?  Ak áno, mala by byť táto skutočnosť "zakotvená" v zásadách odmeňovania poslancov, ak plat/odmenu určuje ZS starosta?  V  § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. je slovo "najviac", môže byť odmena ZS aj 0 €?

Prosíme o radu do akej platovej triedy by mala byť zaradená učiteľka v MŠ, ak má maturitnú skúšku (2005) v odbore učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo a 1.st. VŠ, ale v odbore učiteľstvo predmetov dejepis - SJL (2009). 

Pracujem na OcU, som už v dôchodkovom veku. Môj tarifný plat sa už nemôže upravovať, momentálne zaúčam pracovníčku, ktorá preberie moju agendu. Pýtam sa, či mám nárok na príplatok z dôvodu zaúčania novej pracovníčky. Ak áno, prosím o aký.

V posledných rokoch vzbudil v členských štátoch Európskej únie pozornosť prípad luxemburskej daňovej správy, ktorý vzniesol otázky, či výkon činností osoby v postavení člena predstavenstva akciovej spoločnosti podlieha dani z pridanej hodnoty (DPH).

Blíži sa koniec roka a naši poslanci OZ čakajú nejakú odmenu za svoju činnosť. Kto môže navrhnúť odmenu pre poslancov? Musí to byť starostka, alebo aj samotní poslanci? Naša starostka má priznaný plat starostu v základnej výške bez navýšenia odmeny /0 - 60 %/. S ukončením roka sa vynára otázka, či môžu poslanci navrhnúť odmenu iba za mesiac december napr. vo výške 60 %.

Naša obec je zriaďovateľom Materskej školy. Od 1. 9. 2022 bola prijatá na pracovný pomer - učiteľka do našej materskej školy. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa na Trnavskej univerzite, odbor Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo. Bola zaradená do kariérového stupňa ako nekvalifikovaná, do 6. platovej triedy. Dňa 20. 6. 2023 ukončila adaptačné vzdelanie. Od 1. 9. 2023 navštevuje strednú pedagogickú školu – odbor učiteľstvo pre materské školy. Do ktorej platovej triedy má byť zaradená táto učiteľka po absolvovaní adaptačného vzdelávania a ešte nemá ukončené učiteľstvo pre MŠ?

Naša zamestnankyňa má ukončené VŠ vzdelanie II. stupňa v študijnom programe špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, v študijnom odbore špeciálna pedagogika, VŠ I. stupňa v študijnom odbore majster odbornej výchovy, výučný list v odbore krajčírka, ukončené adaptačné vzdelávanie, v školstve pracuje od r. 2013. V našej škole pracuje ako majsterka odbornej výchovy pre odbor výroba konfekcie na odbornom učilišti. Do ktorej platovej triedy má byť zaradená?

Obec prijíma do materskej školy nového zamestnanca, na pozíciu vychovávateľka. Do akej platovej triedy ju môžeme zaradiť? - ukončené úplné stredoškolské vzdelanie získané pred rokom 2019 odbor vychovávateľstvo - 1. atestácia „Výchovný program v školskom klube detí s mentálnym postihnutím“ - osvedčenie o absolvovaní špecializačného kvalifikačného štúdia špeciálnej pedagogiky - prax 40 r. vychovávateľ na špeciálnej škole.

Zriaďovateľ ZŠ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti. Je potrebné, aby zriaďovateľ vypracoval aj pracovnú náplň pre riaditeľa ZŠ?

Ako je to s určením tarifného platu, ak máme v obci koordinátora aktivačných prác, ktorý by bol zamestnaný na riadny pracovný pomer, ale kratší pracovný čas, tzn. 16 h týždenne/4 dni v týždni.

Zmenou § 27 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. sa mení spôsob výpočtu hodinovej sadzby funkčného platu od 1.1.2023. Prosím o informáciu, akým spôsobom sa má postupovať pri jeho výpočte (zaokrúhlenie jednotlivých výpočtov): Príslušná časť funkčného platu = funkčný plat / priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac (príslušná časť funkčného platu sa podľa zákona zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku = priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku x týždenný pracovný čas zamestnanca. Priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku = (365,25 / 7) / 12 = 4,348214285714286 – zaokrúhľuje sa priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku? Ak áno, akým spôsobom? Nahor/nadol/matematicky na koľko desatinným miest? Príklad: Zamestnanec pracuje na skrátený úväzok 20 hodín týždenne (1/2 z ustanoveného týždenného pracovné času 40 hodín). Funkčný plat zamestnanca je vo výške 1 000 €. Ako sa vypočíta hodinová sadzba funkčného platu pre výpočet príplatkov (príplatok za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok, za prácu nadčas)? Hodinová sadzba funkčného platu = 1 000 / (((365,25 / 7) / 12)*20) = 11,49897 = 11,4990 €, tzn. priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku sa nezaokrúhľuje, zaokrúhli sa až výsledná suma hodinovej sadzby funkčného platu - je tento výpočet správny? Alebo sa priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku sa zaokrúhľuje – ak áno akým spôsobom? (Nahor/nadol/matematicky na koľko desatinným miest?) Ďakujem za poskytnuté informácie a prajem pekný deň.

V § 27 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. od 1.1.2023 vypadlo ustanovenie: ...Suma zistená podľa § 15 až § 19a a § 21 v závislosti od počtu odpracovaných hodín sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Akým spôsobom sa majú tieto príplatky od 1.1.2023 zaokrúhľovať? (nadol, nahor, matematicky?) 

Zamestnanec na obecnom úrade za mesiac január 2023 dostal na výplatu nižšiu mzdu o 200 €. Túto skutočnosť zistil pri kontrole svojho osobného bankového účtu. Bol sa informovať za starostom, ktorý mu povedal, že má znížené osobné ohodnotenie, ale nezdôvodnil prečo. Na začiatku kalendárneho roka je povinnosťou personálnej a mzdovej účtovníčke predložiť zamestnancovi "Oznámenie o výške a zložení funkčného platu na príslušný rok a zamestnanec to musí podpísať. Moja otázka znie: Môže zamestnávateľ- obec bez predchádzajúceho písomné upozornenia zamestnanca siahnuť ja jeho osobné ohodnotenie a znížiť ho bez vedomia zamestnanca? Je mi známe, že na osobné ohodnotenie nie je právny nárok a zamestnanec na základe rozhodnutia zamestnávateľa môže o osobné ohodnotenie prísť, resp. sa mu môže znížiť. Prosím uviesť, aký je podľa platnej legislatívy postup zamestnávateľa, ktorý sa rozhodne zmeniť alebo zrušiť osobné ohodnotenie zamestnanca.

Starostka neuspela vo voľbách. Keďže funkciu vykonávala jedno funkčné obdobie, má nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu. Ako vypočítam výšku odstupného na základe týchto skutočnosti? - starostka bola dlhodobo práceneschopná, a to od 16.11.2021 do 14.11.2022. - HM za 11/2021 – cca 900 Eur bez PN - predpokladaná HM za 11/2022 (po ukončení PN čerpá dovolenku) – 1 200 Eur - ak odstupné bude vyplatené v novembrovej výplate, čiže v decembri, tak priemerný mesačný plat sa vypočíta ako priemer platu za obdobie 11/2021 – 10/2022, čiže z HM cca 900 Eur/12 kal.mesiacov x 3 = 225 eur? (plat starostky k 1.1.2022 po valorizácii 1 999 €).

Prosím o výpočet odstupného starostu obce po 3 volebných obdobiach a výšku odvodov do ZP a SP.

Ako sa vypočíta priemerná mzda pre výpočet odstupného starostu?

Koncom roku 2021 bola prezentovaná 3 % valorizácia platov zamestnancom vo verejnej správe a jednorazová odmena 350 €. Sme príspevková organizácia mesta, na základe akej legislatívnej úpravy môžeme uvedené zrealizovať? 

K 1. 1. 2021 nadobudli účinnosť viaceré právne normy, ktoré upravujú výpočet nielen daňovej povinnosti, ale aj odvodov v oblasti poistných vzťahov. V materiáli sa oboznámime s hlavnými legislatívnymi zmenami, ktoré majú priamy dopad na vedenie a spracovanie mzdového účtovníctva.

Štatistický úrad SR dňa 6. 3. 2020 vyhlásil, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR (ďalej je len „priemerná mesačná mzda“) v roku 2019 dosiahla hodnotu 1 092 €. Od výšky priemernej mesačnej mzdy sa odvodzuje všeobecný vymeriavací základ, ale aj ďalšie mzdové veličiny, ktoré majú dopad na výpočet poistného a v konečnom dôsledku aj na výšku čistého príjmu zamestnanca.

V roku 2018 bol zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov alebo ZDP“) novelizovaný niekoľkokrát. V porovnaní s minulými rokmi, keď bol cit. zákon novelizovaný na základe samostatných veľkých noviel, išlo v roku 2018 zväčša o kratšie novely, a navyše vyvolané zmenami alebo prijatím iných zákonov. Išlo teda zväčša o vyvolané novely. Neznamená to však, že by tieto novely mali ostať mimo zorného poľa širokej odbornej verejnosti. V článku preto prinášame prehľad zmenami, ktoré novely zákona o dani z príjmov prijaté v roku 2018 obsahujú.