poukaz

Rekreácia zamestnancov ako povinný benefit pre určitú skupinu zamestnávateľov sa zaviedla ustanovením § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") s účinnosťou od 1. januára 2019. Aj napriek tomu zamestnávatelia nevedia, ako ho správne poskytovať. Aké sú zákonné podmienky poskytovania rekreačného príspevku?

Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku vo veci C-68/23 "M-GbR" zaoberal podmienkami posúdenia predplatenej karty ako jednoúčelového poukazu, ako aj otázkou, či pri predaji viacúčelového poukazu môže dôjsť k transakcii podliehajúcej dani.

Pracovnčíka sa zúčastnila kúpeľnej liečby po operácii na poukaz A tkz. X . Nakoľko tohto času sa už ku kúpeľnej liečbe aj dopláca, požiadala zamestnávateľa na uplatnenie príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ jej požiadavke nevyhovel, nakoľko to nespĺňa účel rekreácie. Postupoval správne?

Poukaz na účely uplatňovania pravidiel o DPH predstavuje nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo na nákup tovaru alebo služby, prípadne na uplatnenie si zľavy z ceny pri ich nákupe. Na druhej strane sa vystaviteľ poukazu zaväzuje dodať predmetný tovar alebo službu, na ktorý sa poukaz vzťahuje, prípadne udeliť zľavu z predmetného plnenia.

Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov, vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.