Prijatá záloha

V obchodnej praxi dochádza k prípadom, kedy odberateľ tovaru alebo služby za dodanie neplatí priamo dodávateľovi, ale inej osobe, a to „sprostredkovateľovi“, ktorý v zmysle zmluvy prijíma v mene a na účet platiteľa platby na svoj bankový účet. Vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru alebo služby, resp. z dôvodu prijatia platby pred samotnou dodávkou zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) upravuje v ustanovení § 19 ods. 4, avšak osobitne nerieši situáciu, kedy platbu za budúce dodanie prijíma iná osoba ako dodávateľ (tretia osoba). Túto situáciu nerieši ani smernica Rady ­2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). V príspevku uvádzame odpoveď na otázku, kedy vzniká daňová povinnosť – či už momentom prijatia platby na bankový účet sprostredkovateľa alebo až prijatím platby dodávateľom od sprostredkovateľa.

Firma prijala z tretej krajiny zálohu na dodávku tovaru. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. by mal platiteľ dane vyhotoviť faktúru na prijatú platbu. Aké náležitosti má takáto faktúra obsahovať, keďže niet o čom účtovať a snáď by mala byť vyhotovená aj mimo účtovníctva, len ako oznámenie s jedinou informačnou hodnotou pre obchodného partnera, a to deň prijatia platby. Podľa skúseností nie je pre partnera tento dátum relevantný, ale zaujíma ho deň nalodenia (odoslania) tovaru. Pre aké účely má tento doklad slúžiť, aby sme to vedeli zmysluplne vysvetliť aj obchodnému partnerovi?