Ing. Ľubomír Kučera

Autor problematiku podsúvahy a otázok, ktoré s ňou súvisia vysvetľuje prostredníctvom konštrukcie zásad, na ktorých by vykazovanie a účtovanie v podsúvahe malo byť postavené. Druhá časť pokračuje zásadou číslo 6 a 7.

Podsúvaha je časť finančného výkazníctva, ktorá nie je teoreticky spracovaná. Načo je vlastne podsúvaha? Aký je jej účel, prostredníctvom akých cieľov plní tento účel? Z akých zásad vychádza, aké sú jej teoretické základy? Ako sa odrážajú tieto zásady v postupoch účtovania v podsúvahe? Ako oceňovať položky podsúvahy? Aký je vzťah podsúvahy k poznámkam k finančným výkazom? V tomto článku predložím odpovede na tieto otázky, ako je na ne, podľa môjho názoru, najsprávnejšie odpovedať.

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy prijala 12. mája 2011 medzinárodný štandard finančného vykazovania č. 13 Oceňovanie reálnou hodnotou. Tento sa pokúša komplexne ustanoviť oceňovanie reálnou hodnotou, čo bolo doteraz čiastkovo upravené v rôznych štandardoch a zahnúť výsledky Vzdelávacej príručky o oceňovaní reálnou hodnotou na trhoch, ktoré sa stali nelikvidnými.

Účtovanie o spotových operáciách podľa IFRS má v porovnaní s pohľadávkovo-záväzkovým spôsobom, okrem toho, že redukuje počet účtovných zápisov aj tú výhodu, že vylučuje súbežné účtovné zápisy. Tieto výhody dosahuje za tú cenu, že sledovať pohyb hospodárskych prostriedkov sa nedá úplne z účtovných zápisov účtov hlavnej knihy, ale je na ten účel potrebné použiť aj podsúvahovú evidenciu.