Rada pre medzinárodné účtovné štandardy prijala 12. mája 2011 medzinárodný štandard finančného vykazovania č. 13 Oceňovanie reálnou hodnotou. Tento sa pokúša komplexne ustanoviť oceňovanie reálnou hodnotou, čo bolo doteraz čiastkovo upravené v rôznych štandardoch a zahnúť výsledky Vzdelávacej príručky o oceňovaní reálnou hodnotou na trhoch, ktoré sa stali nelikvidnými.
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) prijala 12. mája 2011 medzinárodný štandard finančného vykazovania (IFRS) č. 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.
Tento štandard sa pokúša komplexne ustanoviť oceňovanie reálnou hodnotou, ktoré bolo doteraz čiastkovo upravené v rôznych štandardoch (napr. IAS 39, IAS 16, IAS 40, IAS 38) a zahnúť výsledky Vzdelávacej príručky o oceňovaní reálnou hodnotou na trhoch, ktoré sa stali nelikvidnými.
| Doterajšia definícia reálnej hodnoty (1) je nahradená definíciou (2) | |
|---|---|
| (1) Reálna hodnota je množstvo (peňažných prostriedkov), za ktoré môže byť majetok vymenený alebo záväzok vyrovnaný medzi veci znalými, ochotnými stranami v nezávislej transakcii | (2) Reálna hodnota je cena, ktorá by bola obdržaná za predaj majetku alebo zaplatená za prevzatie záväzku v bežnej (v zmysle anonymnej, nie priamej) transakcii medzi účastníkmi trhu ku dňu ocenenia |
Nová definícia viac poukazuje na cenu dosiahnutú na trhu typu verejného, anonymného aktívneho, akým je burza. Predchádzajúca definícia sa zaoberala aktom výmeny, bez ohľadu na to, na akom trhu sa uskutočnil alebo či sa výmena uskutočnila mimo trh. Nová definícia v sebe implicitne obsahuje aj to, že sa transakcia uskutoční medzi ochotnými stranami v nezávislej transakcii. Ale už neobsahuje to, že účastníci transakcie majú byť veci znalými, implicitne „rovnako veci znalými“. Preto stará definícia bola vhodná aj pre určenie reálnej hodnoty v priamom predaji, ale vlastne doslovne vzatá vylučovala z určenia reálnej hodnoty transakcie na trhu dílerov, pretože díler a klient nie sú rovnako veci znalými (a tiež je otázne, do akej miery sú transakcie medzi klientom a dílerom nezávislé, díler má možnosť ovplyvňovať uskutočnenie transakcií prostredníctvom spreadu, klient často nemá ani materiálnu možnosť vybrať si dílera), je medzi nimi prinajmenšom informačná asymetria. Existencia informačnej asymetrie medzi účastníkmi transakcie teda podmínovávala všeobecnú použiteľnosť doterajšej defínície reálnej hodnoty (trasakcia medzi „veci znalými stranami“). Informačná asymetria je tiež jednou z hlavných príčin neželaných javov na trhu (napríklad keď trhová cena „nezobrazuje dobre“ reálnu hodnotu), porúch trhu a jeho kríz.
Spread = obchodné rozpätie. Prirážka dílera k cene nástroja, za ktorú ho obstaral (na účel ustanovenia predajnej ceny pre trh, ktorý díler obsluhuje) plus diskont k cene nástroja, za ktorú ho obstaral (na účel ustanovenia kúpnej ceny pre trh, ktorý díler obsluhuje). Diskont môže byť ustanovený aj vo vzťahu k cene, za ktorú díler realizuje nástroj na trhu, ktorý obsluhuje jeho, za ktorú vráti nástroj na tento trh. To nás vedie k pojmu „watherfall“.
Wthaerfall = postupnosť trhov od trhu, na ktorom bol nástroj prvý krát predaný po jeho vytvorení (napríklad trh primárnych emisií pokladničných poukážok USA – trasury bills), po trh, na ktorom je nástroj predaný kone