V posledných rokoch sa aj na Slovensku zvyšuje počet rôznych foriem kombinácií podnikov (business combinations). Najčastejšími z vyššie uvedených je zlúčenie, ale častými sú aj kúpa a vklad podniku alebo jeho časti. Menej častými je splynutie a rozdelenie. Aké sú dôvody pre takéto transakcie?
V posledných rokoch sa aj na Slovensku zvyšuje počet rôznych foriem kombinácií podnikov (business combinations).
Najčastejšími z vyššie uvedených je zlúčenie, ale častými sú aj kúpa a vklad podniku alebo jeho časti.
Menej častými je splynutie a rozdelenie. Aké sú dôvody pre takéto transakcie? Medzi najčastejšie patria:
- snaha zreálniť ocenenie majetku a záväzkov v účtovníctve
- účtovná hodnota majetku je nižšia ako jeho reálna hodnota (fair value),
- nehmotný majetok nie je vykázaný v súvahe (účtovnej závierke), hoci objektívne existuje, napr. zákaznícke kmene, know how, receptúry, licencie, goodwill a iné,
- efektívnejšia štruktúra skupiny podnikov, efektívnejšie riadenie, zjednodušenie štruktúry a riadenia.
Účtovná hodnota majetku je nižšia ako jeho reálna hodnota
V posledných 15 rokoch je na Slovensku neprehliadnuteľné, že zatiaľ čo účtovné zostatkové ceny majetku klesajú, jeho reálna hodnota stúpa.
Spoločnosť potrebuje ku svojej činnosti výrobné haly a stroje. Kúpi ich, ocení obstarávacou cenou vo výške 100 mil. Sk a túto obstarávaciu cenu postupne odpisuje do nákladov. Zostatková cena majetku v účtovníctve sa v dôsledku odpisov počas doby jeho používania postupne znižuje a na konci dosiahne 0 Sk. Lenže v dôsledku vývoja na trhu nehnuteľností a strojov ich ceny stúpajú, často dokonca aj nad ich pôvodnú obstarávaciu cenu, ktorá bola pred rokmi, v čase ich obstarania, 100 mil. Sk. Môže to viesť aj k situácii, keď spoločnosť vykáže záporné vlastné imanie, hoci keby mala majetok ocenený reálnou hodnotou, vlastné imanie by bolo vyššie.
Nehmotný majetok nie je vykázaný v súvahe, hoci objektívne existuje
Je evidentné, že spoločnosti svojou činnosťou vytvárajú nehmotný majetok, ako napríklad zákaznícke kmene (majú svoje portfóliá klientov, zákazníkov, poistencov, abonentov, nájomcov, prijímateľov pôžičiek a pod.), výrobno-technické poznatky (know how), receptúry, obchodné značky, goodwill a pod. Tento nehmotný majetok sa však nesmie oceniť a vykázať v súvahe, v účtovnej závierke, pretože je vytvorený vlastnou činnosťou.
Štandardná situácia
V účtovníctve platí princíp obstarávacej ceny (vlastných nákladov) ako hornej hranice ocenenia majetku. Nakupovaný majetok sa oceňuje obstarávacou cenou, vytvorený vlastnou činnosťou sa oceňuje vlastnými nákladmi.
Ocenenie majetku v účtovníctve nesmie byť vyššie ako jeho obstarávacia cena (vlastné náklady) znížené o kumulované odpisy. Takto vypočítaná zostatková cena sa ešte porovnáva s reálnou hodnotou majetku, a ak je táto nižšia, potom sa aj zostatková cena musí znížiť vytvorením opravnej položky alebo odpisu.
Platí to pre hmotný, aj pre nehmotný majetok. Pri nehmotnom majetku sú právne predpisy ešte reštriktívnejšie, pretože zatiaľ čo:
- hmotný majetok sa aktivuje (uvádza v súvahe) vždy, či je nakupovaný alebo vytvorený vlastnou činnosťou,
- nehmotný majetok len vtedy, ak je nakupovaný (používa sa aj širší pojem „obstaraný za odplatu“). Ten nehmotný majetok, ktorý je vytvorený vlastnou činnosťou, sa aktivovať nesmie, s výnimkou dvoch položiek (ak si odmyslíme aktiváciu zriaďovacích nákladov, ktoré tiež predstavujú nehmotný majetok):
- náklady na vývoj,
- softvér.
Ak si spoločnosť vytvára vlastnou činnosťou nehmotný majetok, napr. postupne si vytvára sieť svojich zákazníkov, abonentov (vydavateľstvá), poistencov (poisťovne), nájomcov (napr. lízingové spoločnosti), prijímateľov pôžičiek (napr. splátkové predaje), vytvára si svoje výrobno-technické poznatky (know how), receptúry, buduje si svoju obchodnú značku, goodwill a pod. Nič z tohto nesmie oceniť a vykázať v súvahe (oceniť si ich môže, ale nesmie ich vykázať v súvahe, t. j. nesmie ich aktivovať, uvádzať ako svoje aktívum v súvahe, ako svoj majetok).
Táto situácia nie je špecifická len pre Slovensko, podobné úpravy nájdeme aj v predpisoch Európskej únie, v medzinárodných štandardoch pre finančné výkazníctvo (International Financial Reporting Standards, IFRS), či v iných uznávaných predpisoch pre účtovníctvo. Niektoré z nich – na rozdiel od SR – však v určitých prípad