Ing. Veronika Dubielová, PhD.

Používanie elektronických registračných pokladníc na území SR upravuje zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnicea o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o používaní ERP“ alebo „zákon“).

Prelomovým rokom pre používanie elektronických registračných pokladníc (ERP) v Slovenskej republike bol rok 2012. Dňa 31. decembra 2011 sa skončilo predĺženie termínu používania ERP podľa vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. a od 1. januára 2012 sa povinne každý subjekt, ktorého sa používanie ERP týka, musí riadiť zákonom č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o používaní ERP“). Tento zákon bol už niekoľkokrát novelizovaný. Posledná novela zákona o používaní ERP bola schválená NR SR dňa 5. decembra 2012 zákonom č. 440/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Nové ustanovenia nadobudli účinnosť 1. januára 2013 s výnimkou jedného (týkajúceho sa rozšírenia služieb, ktoré podliehajú evidencii prijatých tržieb prostredníctvom ERP) s účinnosťou od 15. februára 2013.

Účtovanie emisných kvót je aktuálnym problémom, a to najmä z dôvodu, že podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IFRS) táto problematika stále nie je jednotne upravená. Od roku 2005, kedy bola spustená schéma obchodovania s emisnými kvótami, je vykazovanie emisných kvót predmetom diskusií významných organizácií, ako aj poradenských firiem a odborníkov po celom svete. Účtovné jednotky (ÚJ) v praxi používajú viaceré prístupy k účtovaniu emisných kvót, ktoré budeme ďalej analyzovať. Právna úprava v SR síce otázku účtovania emisných kvót vyriešenú má, obsahuje však niekoľko nedostatkov, ktoré budú taktiež predmetom nasledovného článku.  

V príspevku sa autorka zamerala na účtovné a daňové aspekty súkromného automobilu, ktorý je používaný aj na podnikanie, ako aj výdavkom na spotrebované pohonné látky a ich preukazovaniu na daňové účely.

V druhej časti príspevku sa autorka venuje účtovným a daňovým aspektom automobilu v podnikaní obstaraného prostredníctvom finančného prenájmu (tzv. finančného lízingu) a operatívneho prenájmu (tzv. operatívneho prenájmu).

V súčasnosti existuje viacero spôsobov obstarania automobilu, ktorý bude používaný na podnikanie. Každý spôsob má svoje špecifiká, ktoré sa prejavujú v pôsobení na finančnú situáciu účtovnej jednotky, napr. odčerpaním vysokej sumy peňažných prostriedkov na nákup automobilu, čo môže mať vplyv na likviditu podniku, ako aj vo vplyv na účtovníctvo a na možnosť uplatňovania výdavkov súvisiacich s obstaraním a odpisovaním automobilu do daňových výdavkov.