V príspevku sa autorka zamerala na účtovné a daňové aspekty súkromného automobilu, ktorý je používaný aj na podnikanie, ako aj výdavkom na spotrebované pohonné látky a ich preukazovaniu na daňové účely.
Pre mnohé účtovné jednotky (ÚJ) je používanie automobilu pri ich podnikaní nevyhnutnosťou. Ak podnikateľ auto nevlastní, môže na podnikateľské účely využiť svoj vlastný automobil, resp. zamestnanec môže pri pracovnej ceste použiť motorové vozidlo, ktoré nie je zaradené v obchodnom majetku jeho zamestnávateľa. V príspevku sa zameriame na účtovné a daňové aspekty súkromného automobilu, ktorý je používaný aj na podnikanie, ako aj výdavkom na spotrebované pohonné látky (PHL) a ich preukazovaniu na daňové účely.
Ak je súkromné auto používané aj na podnikanie, je potrebné z daňového hľadiska rozlišovať, či ide o súkromný automobil podnikateľa – fyzickej osoby (FO), ktorý ho používa pri dosahovaní príjmov z podnikania (živnosti), príp. inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo ide o automobil, ktorý používa zamestnanec pri výkone pracovných úloh pre svojho zamestnávateľa.
Súkromný automobil podnikateľa
Ak kupuje podnikateľ – FO staršie auto za relatívne nízku obstarávaciu cenu, z hľadiska možnosti uplatňovania daňových výdavkov je zväčša výhodnejšie zakúpiť ho do osobného majetku ako súkromné a využívať ho aj na pracovné cesty. Do daňových výdavkov možno potom zahrnúť komplexné cestovné náhrady za používanie motorového vozidla na účel podnikania.
Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), platí, že ak daňovník – FO s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá v súvislosti s výkonom činnosti na inom mieste, ako je činnosť pravidelne vykonávaná, na cestovanie použije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže do daňových výdavkov uplatniť:
- Výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu – tieto náhrady je možné si uplatniť iba v tom prípade, ak podnikateľ má doklad o nákupe PHL, aj keď len za účelom preukázania ceny PHL (nie je možné nahradiť doklad o nákupe napr. cenou zistenou Štatistickým úradom SR).
- Výdavky vo výške základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy. Základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy môže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky ustanovenej v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). Zákon o cestovných náhradách sa ďalej odvoláva na opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorého od 1. 1. 2009 platí, že suma základnej náhrady za každý kilometer jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 €.
Je potrebné zdôrazniť, že na uplatnenie náhrad je potrebné splniť u podnikateľa – FO nasledovné tri podmienky:
- Výkon činnosti na inom mieste, ako je pravidelne vykonávaná.
Pojem miesto pravidelného vykonávania činnosti nie je v ZDP špecifikovaný. Daňové riaditeľstvo sa v pokyne k zákonu č. 539/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZDP touto problematikou zaoberá. Podľa uvedeného pokynu môže miestom pravidelného vykonávania činnosti byť napr. miesto podnikania uvedené v oprávnení na výkon činnosti, miesto, v ktorom má daňovník zriadenú prevádzkareň, kanceláriu, ambulanciu, predajňu, ateliér a pod.
U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti zložité vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti (finančný poradca, maliar, servisný technik a pod.), je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na vykonávanie takejto činnosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené miesto trvalého pobytu daňovníka.