Schválením zákona č. 293/2014 Z. z. z 23. septembra 2014, účinným od 2. 1. 2015 došlo k novelizácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“), ktorým sa podstatne zmenil a sprísnil pohľad zákonodarcu na zariadenia, ktoré používa podnikateľská sféra na propagáciu, reklamu a informovanie potenciálnych zákazníkov z verejných priestranstiev.
V praxi ide predovšetkým o nosiče bilbordov, informačné plochy na budovách, firemné nápisy, tabule na budovách, navigačné tabule umiestnené na stĺpoch verejného osvetlenia, samostatné stĺpy, ktoré sú nosičmi reklamných a informačných plôch a podobne. Keďže táto legislatívna zmena má zásadný vplyv na účtovanie tohto druhu majetku, našim cieľom je predstaviť aktuálnu legislatívnu úpravu, poukázať na daňové a účtovné aspekty vlastníctva tohto majetku.
Ako uvádza dôvodová správa, na základe skúseností z praxe bolo zámerom zákonodarcu úplne zmeniť legislatívnu reguláciu týchto reklamných, informačných a propagačných zariadení, pričom cieľom bolo vyjasniť práva a povinnosti vlastníkov takýchto zariadení a zároveň práva a povinnosti stavebných úradov a ďalších inštitúcií. Pôvodne stavebný zákon definoval túto problematiku v oddiele 5, § 71 ods. 1 písm. c), § 71 ods. 3, § 72 až § 73. Dochádza k vypusteniu spomínaných ustanovení o informačných, reklamných a propagačných zariadeniach z oddielu 5 (§ 71 až § 75).
Namiesto toho dochádza ku predefinovaniu pojmu reklamné, informačné a propagačné zariadenia. Stavebný zákon po novom ustanovuje pojem „reklamné stavby“, ktorý je definovaný v § 43 ods. 2 a 3. Podľa tohto zákona je reklamná stavba „stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.“
Z formulácie vyplývajú tri zásadné skutočnosti:
- Akákoľvek stavebná konštrukcia plniaca spomínané funkcie, ktorá je pevne spojená so zemou sa chápe ako reklamná stavba. Z § 43 ods. 1 vyplýva, že pevným spojením so zemou sa rozumie:
- spojenie pevným základom,
- upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
- ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
- pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
- umiestnenie pod zemou.
- Akákoľvek reklamná stavba, ktorá je viditeľná z verejných priestranstiev je považovaná na účely stavebného zákona za reklamnú stavbu.
- Ak je cieľom stavebnej konštrukcie šíriť:
- reklamné informácie, alebo
- propagačné informácie, alebo
- navigačné informácie, alebo
- iné informácie, vždy zákon považuje takúto konštrukciu za reklamnú stavbu.
Ustanovenie § 43a stavebného zákona člení všetky stavby podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu na pozemné stavby (odsek 2) a inžinierske stavby (odsek 3). V ust. § 43a ods. 3 písm. r) bola zákonodarcom zadefinovaná reklamná stavba ako inžinierska stavba.
Aby nedochádzalo k nadmernej záťaži stavebníkov a stavebných úradov v stavebnom konaní, došlo k rozlíšeniu reklamných stavieb do troch základných kategórií. Hlavným kritériom pre rozlíšenie je veľkosť informačnej plochy posudzovanej reklamnej stavby. Stavebný zákon potom rozlišuje a uvádza v § 43 ods. 2:
„Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na:
- reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
- reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m