Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) zákonom č. 333/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2015 sprísnila podmienky pri uplatnení pohľadávok do daňových výdavkov. Zmeny sa dotkli najmä pohľadávok, ktoré nie sú spojené so vznikom výnosu a súvisia s odpisom, postúpením, ako aj opravnými položkami k týmto pohľadávkam.
Odpis pohľadávok
Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením, sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov. Tento spôsob odpisu pohľadávok bol v ZDP platnom do 31. decembra 2014 upravený v § 19 ods. 2 písm. h), § 19 ods. 2 písm. i), v § 19 ods. 2 písm. r) a v § 17a, 17b, 17c.
Zmeny od 1. januára 2015 nastali pri odpise pohľadávok v taxatívne vymedzených prípadoch podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP a pri odpise pohľadávok s menovitou hodnotou do 332 € podľa § 19 ods. 2 písm. i) ZDP.
Jednorazový odpis pohľadávok
Podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP môže daňovník odpísať do daňových výdavkov pohľadávku jednorazovo (do výšky 100 %), ak:
- súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníkov, ktorí neprihlásili pohľadávky, ale sa preukážu uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,
- to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania,
- dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,
- exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo,
- súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) ZDP môžu uplatniť len daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva. Z daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva môžu postupovať podľa tohto ustanovenia len tí, ktorí účtovali v sústave podvojného účtovníctva a zmenili spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva, a to pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtovali v sústave podvojného účtovníctva.
Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra 2014 bol odpis pohľadávky uznaným daňovým výdavkom do výšky odpisu:
- menovitej hodnoty alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva alebo
- obstarávacej ceny alebo jej neuhradenej časti, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením.
Príslušenstvom pohľadávky podľa legislatívnej skratky zavedenej v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP treba rozumieť úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady.
Odpis pohľadávok vrátane príslušenstva mohli do konca roka 2014 zahrnúť do daňových výdavkov len banky, a to v tom prípade,ak toto príslušenstvo bolo zahrnuté do základu dane podľa 17 ods. 19 ZDP.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) ZDP umožňovalo do konca roka 2014 uplatniť do daňových výdavkov aj pohľadávky nezahrnuté do zdaniteľných príjmov. Ak daňovník evidoval pohľadávku napr. z titulu poskytnutej pôžičky, či zálohy (táto pohľadávka pri svojom vzniku nebola účtovaná do výnosov a zahrnutá do zdaniteľných príjmov) a nastala niektorá z relevantných skutočností (napr. súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka), bolo možné aj takúto pohľadávku jednorazovo odpísať do daňových výdavkov (nákladov).
S účinnosťou od 1. januára 2015 je podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDPdaňovým výdavkom výdavok (náklad) do výšky odpisu:
- menovitej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak toto príslušenstvo bolo zahrnuté do základu dane, alebo
- postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením,
- u bánk a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov aj istina z nesplatenej pôžičky vrátane príslušenstva.
Od roku 2015 je teda možné do daňových výdavkov aj podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. h) ZDP zahrnúť odpis vlastnej pohľadávky, t. j. pohľadávky v menovitej hodnote len v tom prípade, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Pohľadávky nezahrnuté do príjmov, a to len pohľadávky z titulu pôžičky, môžu zahŕňať do daňových výdavkov iba banky a daňovníci vykonávajúci obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov.
Odpis pohľadávky od roku 2015 možno uplatniť do daňových výdavkov vrátane príslušenstva, avšak len v prípade, ak je zahrnuté