Pri určovaní rozsahu daňových výdavkov v súvislosti s automobilom je potrebné predovšetkým riešiť otázku jeho zahrnutia alebo nezahrnutia do obchodného majetku fyzickej osoby. Od tejto skutočnosti sa následne odvíja aj napríklad zdanenie, resp. nezdanenie príjmu z predaja takéhoto osobného automobilu.
Definícia obchodného majetku pre fyzické osoby je uvedená v § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a týka sa daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 ZDP, t. j. daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a z umeleckého výkonu.
Z uvedeného vyplýva, že majetkom fyzickej osoby sú akékoľvek veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré má táto fyzická osoba vo vlastníctve, pričom z vlastného rozhodnutia môže určiť, že tento majetok:
- sa stane aj jej obchodným majetkom, a to jeho zaúčtovaním v účtovníctve fyzickej osoby alebo zaevidovaním v daňovej evidencii daňovníka alebo
- nebude jej obchodným majetkom, t. j. nebude o tomto majetku účtovať alebo viesť evidenciu, čo znamená že je stále jej osobným majetkom, ktorý len využíva v súvislosti s podnikaním a dosahovaním príjmov podľa § 6 ZDP.
Daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP môže zaradiť majetok do obchodného majetku len vo vstupnej cene určenej v súlade s ustanovením § 25 ZDP a len z takto stanovenej ceny môže uplatňovať daňové výdavky formou odpisov v súlade s § 19 ZDP.
Z hľadiska rozsahu uplatňovania daňových výdavkov potom nastávajú tri situácie, a to:
- majetok slúži daňovníkovi výlučne na podnikanie a preto ho má zaradený celý v obchodnom majetku, t. j. uplatňuje si všetky výdavky v súvislosti s takýmto obchodným majetkom v plnej výške,
- majetok daňovníkovi slúži aj na podnikanie aj na súkromné účely, t. j. aj keď ho zaradí do obchodného majetku vylúči z daňových výdavkov pomernú časť výdavkov, ktoré súvisia s jeho súkromnou spotrebou,
- majetok síce daňovník využíva na podnikanie, ale tento majetok nezaradí do obchodné majetku, t. j. do daňových výdavkov je možné uznať len výdavky na riadnu prevádzku majetku ako napr. pri vlastnom osobnom motorovom vozidle nezaradenom do obchodného majetku výdavky na spotrebu PHL a základnú sadzbu náhrady za 1 km jazdy, resp. iné výdavky, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa osobitných predpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) ZDP a preukázateľne súvisia s majetkom.
Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi je v niektorých situáciách veľmi zložité preukazovať, či daňovník využíva majetok výlučne na podnikanie, resp. v akej čas