Ing. Vladimír Pastierik

Právo na odpočítanie dane je nedeliteľnou súčasťou režimu DPH a zaručuje princíp neutrality dane, ak ide o nákupy (na vstupe) použité na zdaniteľné predaje (na výstupe). Podľa ustanovení § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) si môže platiteľ odpočítať na vstupe daň z nákupov tovarov a služieb, ktoré použije na zdaniteľné predaje tovarov a služieb. Ak ide o nákupy, ktoré nie sú použité na zdaniteľné predaje, potom odpočet dane na vstupe nie je možný; ide o prevzatý článok 168 písm. a) spoločnej eurosmernice 2006/112/ES o DPH.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) obsahuje tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti. Zámerom tejto právnej úpravy je znížiť početnosť faktúr s DPH, a tak znížiť základňu pre prípadné daňové podvody.

Slovenský zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je harmonizovaný so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH v rámci Európskej únie. Pritom článok 90 smernice ustanovuje, že platiteľ môže znížiť základ dane aj v situácii, ak mu dlžník nezaplatí (teda v prípade nevymožiteľnej pohľadávky). Členské štáty sa mohli od tohto pravidla odchýliť, čo urobila aj Slovenská republika v právnom stave do konca roku 2020. S účinnosťou od 1. januára 2021 aj Slovensko prijalo pravidlo v ustanoveniach § 25a zákona o DPH o možnosti zníženia DPH z titulu nevymožiteľnej pohľadávky.

Podľa zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. je Slovenská republika právny štát a zásadu zákonnosti obsahuje aj § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) Ústavný súd SR už judikoval, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (I.ÚS 241/07-44, bod 14).

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je predmetom dane – nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu. Ide o prevzatie článku 2 ods. 1 písm. b) eurosmernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Intrakomunitárne dodanie je oslobodené od dane v záujme budovania jednotného trhu EÚ, preto zrkadlovo musí byť intrakomunitárne nadobudnutie predmetom dane. Toto pravidlo vyvoláva aplikačné problémy vtedy, ak sú dve dodania (nadobudnutia) tovaru a len jedna preprava.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je oslobodené od dane dodanie tovaru do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodanie) predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Intrakomunitárne dodanie je oslobodené od dane v záujme budovania jednotného trhu Európskej únie. Toto pravidlo vyvoláva aplikačné problémy vtedy, ak sú dve dodania tovaru a len jedna preprava, a nie je to dokonalý trojstranný obchod oslobodený podľa § 45 zákona o DPH.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je miestom dodania tovaru miesto, kde sa tovar nachádza pri začatí prepravy, ak ide o dodanie tovaru spojené s jeho prepravou. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je prepravený do iného členského štátu predávajúcim alebo kupujúcim alebo treťou osobou na ich účet. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane vzniká kupujúcemu v deň, keď pri tomto plnení vzniká daňová povinnosť predávajúcemu. Ide o prevzatie pravidiel EÚ zo spoločnej smernice o DPH (články 32 ods. 1; 138 ods. 1; 167).

V podnikateľskej praxi niekedy vzniká otázka, či intenzita využívania majetku má vplyv na odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) z jeho nákupu. Napríklad, v prípade domu určeného na podnikateľský prenájom, stačí keď je prenajatý len počas krátkej sezóny alebo dokonca len raz ročne a zostáva zachovaný plný režim odpočtu DPH, bez povinnosti úpravy odpočítanej dane? Výklad spoločnej eurosmernice o DPH poskytuje Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), pričom výkladové prvky k téme intenzity využívania majetku vo vzťahu k odpočtu DPH poskytol SDEÚ napríklad v rozsudku C-672/16 (prípad Imofloresmíra).

Správny režim dane z pridanej hodnoty (DPH) pri dovoze tovaru z tretích krajín záleží aj od toho, či sa správne určí – colná hodnota, lebo základom dane je colná hodnota tovaru tak, ako to ustanovuje § 24 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Podľa § 84 zákona o DPH je pri dovoze tovaru správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy. Do základu dane sa zahŕňajú aj súvisiace náklady, ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia. V praxi vzniká otázka, či do colnej hodnoty (základu dane) patria aj licenčné poplatky (napr. ochranná známka, know-how, patent).

Národná rada SR schválila zákon č. 344/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. s účinnosťou od 1. 1. 2021, resp. 1. 7. 2021 (www.nrsr.sk; tlač 198). Táto rešerš prináša stručný prehľad vybraných zmien, v praxi je potrebné používať úplné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 368/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) s účinnosťou od 1. januára 2020 (www.nrsr.sk; tlač 1594). V článku uvádzame stručný prehľad vybraných zmien, v praxi je potrebné používať úplné znenie zákona o DPH.

V článku je uvedený deň zostavenia závierky 31. 12. 2015, čo platí vtedy, keď je účtovné obdobie totožné s kalendárnym rokom. Pokiaľ má účtovná jednotka (ÚJ) individuálne zvolený hospodársky rok, použije deň zostavenia závierky v súlade so svojim hospodárskym rokom a právny stav aktuálny k tomuto dňu.

Základným predpokladom zostavenia účtovnej závierky je mať správne, úplne a preukázateľne vedené priebežné účtovníctvo tak, ako to požadujú ustanovenia § 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Podstatné je zaznamenať všetky účtovné prípady a tieto doložiť účtovnými dokladmi podľa § 10 zákona o účtovníctve.

Vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady SR novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) s účinnosťou od 1. januára 2015. Ďalej uvádzame vybrané témy tejto pripravovanej novely, v praxi je potrebné používať úplné znenie zákona po jeho schválení.

Vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady SR (tlač číslo 1125) návrh novely Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v z. n. p. s účinnosťou od 1. januára 2015. Ďalej uvádzame vybrané témy tejto pripravovanej novely. V praxi je potrebné používať úplné znenie Obchodného zákonníka po jeho schválení.

Základným cieľom príspevku je poskytnúť komplexnú praktickú pomôcku pre podnikateľské subjekty a tých, ktorí sa zúčastňujú procesu zostavovania účtovnej závierky (ÚZ). Táto pomôcka nenahrádza všeobecne záväzné právne predpisy, preto je pri tejto činnosti nevyhnutné vychádzať z úplného znenia príslušných predpisov.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo na medzirezortné ­pripomienkovanie novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. s účinnosťou od 1. januára 2014. Ďalej uvádzame vybrané témy tejto novely, v praxi je potrebné používať úplné schválené znenie zákona.

Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 70/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. s účinnosťou od 1. mája 2013. Ďalej uvádzame hlavnú tému tejto novely – úľavy na dani ako formy investičnej pomoci. V praxi je potrebné používať úplné znenie zákona.

V príspevku uverejňujeme výber rôznych otázok, ktoré sa denne vyskytujú v praxi podnikateľov a prikladáme riešenia vypracované odborníkom z oblasti daní a účtovníctva.

Spoločnosť kúpila krátkodobé cenné papiere (akcie) určené na obchodovanie. Menovitá hodnota jednej akcie bola 1 000 €, reálna hodnota 900 € a obstarávacia cena 800 €. V akej hodnote sa tento nákup zaúčtuje a ako sa daňovo posúdi predaj tejto akcie?