JUDr. Ing. Tomáš Cibuľa, LL.M.

Oblasť zdieľanej ekonomiky prináša výzvy aj vo vzťahu k identifikácii správneho režimu zdaňovania. Jednou zo špecifických oblastí, kde môže byť identifikácia správneho DPH režimu osobitne komplikovaná, je oblasť crowdfundingu. Predmetom tohto článku je poskytnúť stručné zhrnutie východísk na posúdenie, či crowdfundingové aktivity podliehajú režimu dane z pridanej hodnoty. Domnievame sa totiž, že nejasné situácie môžu nastať v slovenskej hospodárskej praxi relatívne často.

Vo vzťahu činnosti konateľa sa na prvý pohľad v kontexte slovenského práva ponúka intuitívna odpoveď, že činnosť konateľa by nemala podliehať režimu dane z pridanej hodnoty, keďže ide o „závislú činnosť“. Existujú prípady v slovenskej aplikačnej praxi, keď tak postupoval aj správca dane. Zároveň však nemáme vedomosť o tom, že by daná téma zarezonovala v rozhodovacej praxi slovenských súdov alebo v odbornej literatúre.

Koncept „prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník“ je jeden z významných konceptov v oblasti spoločného systému dane z pridanej hodnoty v rámci celej Európskej únie. Jednak má význam pri vymedzení, či vôbec určité plnenie predstavuje dodanie tovaru, má však tiež význam pri vyhodnocovaní, či vznikol nárok na odpočítanie dane na vstupe, prípadne aj či určité dodanie predstavuje oslobodené dodanie v rámci tzv. intrakomunitárnych dodávok. Predmetom tohto článku je poskytnúť stručné zhrnutie najpodstatnejších rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), v ktorých sa vymedzeniu uvedeného konceptu venoval, a v ich svetle analyzovať nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.