Vo vzťahu činnosti konateľa sa na prvý pohľad v kontexte slovenského práva ponúka intuitívna odpoveď, že činnosť konateľa by nemala podliehať režimu dane z pridanej hodnoty, keďže ide o „závislú činnosť“. Existujú prípady v slovenskej aplikačnej praxi, keď tak postupoval aj správca dane. Zároveň však nemáme vedomosť o tom, že by daná téma zarezonovala v rozhodovacej praxi slovenských súdov alebo v odbornej literatúre.
Predmetom tohto článku je poskytnúť stručné zhrnutie východísk na posúdenie, či činnosť konateľa podlieha režimu dane z pridanej hodnoty. Domnievame sa totiž, že spory o tejto otázke môžu nastať v slovenskej hospodárskej praxi relatívne často.
Základný rámec konceptu
Koncept zdaniteľnej osoby je vymedzený v článku 9 a nasledujúcich smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH smernica“) tak, že zahŕňa každú osobu „ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti“.
Z hľadiska témy tohto článku je tiež relevantný článok 10, v zmysle ktorého „podmienka nezávislosti pri vykonávaní ekonomickej činnosti uvedená v článku 9 ods. 1 vylučuje z daňovej povinnosti zamestnané a iné osoby, ak sú voči zamestnávateľovi viazané pracovnou zmluvou alebo inými právnymi prep