Mgr. Viera Valicová

Témou príspevku sú prijaté náhrady škôd a náhrady straty na zárobku, poskytované v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti. V súlade so zákonom o dani z príjmu je od dane oslobodený príjem fyzickej osoby prijatý vo forme náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenie poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami.

Každé plnenie, ktoré má poskytnuté zamestnanec od zamestnávateľa, peňažné aj nepeňažné plnenie, ak súvisí s výkonom závislej činnosti podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti, avšak iba v tom prípade, ak nie je od dane oslobodené, alebo ak nejde o príjem, ktorý nie je predmetom dane.

Medzi najvýraznejšie zmeny, ktoré zaviedla novela zákona o miestnych daniach a poplatkoch patrí napr. zavedenie jedného spoločného priznania k štyrom miestnym daniam, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie, zavedenie tzv. čiastkového daňové priznania v prípade zmien daňovej povinnosti oproti minulému obdobiu, zrušenie povinnosti výpočtu dane daňovníkom v daňovom priznaní, zníženie stropu sadzieb dane z nehnuteľností, možnosť podať dodatočné a opravné daňové priznanie a pod.

Zamestnávatelia často zabúdajú na to, že pri cestovných náhradách je potrebné správne daňovo zaradiť každú vyplatenú cestovnú náhradu. Účelom príspevku je priblížiť poskytovanie cestovných náhrad zamestnancom, resp. ich rodinným príslušníkom podľa osobitných predpisov, v prepojení na daňové hľadisko. Poskytovanie cestovných náhrad upravujú viaceré predpisy, napr. zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) alebo zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z. n. p.

Zamestnanecké výhody môže ustanoviť aj právny predpis. Ak nie je taxatívne ustanovené v zákone, že nie sú predmetom dane alebo sú od nej oslobodené, potom zamestnávateľ postupuje ako pri zdanení ostatných príjmov zo závislej činnosti. Nie je ustanovený osobitný spôsob zdanenia týchto príjmov.

O hromadné prepúšťanie ide v prípade, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. alebo ak sa pracovný pomer skončí z iného dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca počas 90 dní najmenej s 20 zamestnancami (§ 73 ods. 1 Zákonníka práce).

Predpokladom každého pracovného pomeru, a teda aj pracovného pomeru domáckeho zamestnanca – fyzickej osoby je pracovná zmluva. Podobne, ako je to pri klasických zamestnancoch, aj pri práci vykonávanej mimo pracoviska je potrebné uzatvoriť písomnú pracovnú zmluvu. V nej sa uvádzajú všetky podstatné údaje ustanovené v § 43 ods. 1 Zákonníka práce, a to druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce ako aj mzdové podmienky. Okrem náležitostí uvedených v § 43 ods. 1 Zákonníka práce je možné v pracovnej zmluve uviesť aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, skúšobnú dobu a podobne.

Daňovú povinnosť zamestnanca z príjmov zo závislej činnosti možno vysporiadať za podmienok stanovených zákonom: 1. vykonaním ročného zúčtovania preddavkov na daň, alebo 2. podaním daňového priznania.

Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jedným zo zákonov, ktoré riešia s účinnosťou od 1. 1. 2004 sociálne poistenie zamestnancov. U zamestnávateľov pretrvávajú nejasnosti vo veci aplikácií poskytnutej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, tohto nového inštitútu na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, t. j. na daňové hľadisko.