Každé plnenie, ktoré má poskytnuté zamestnanec od zamestnávateľa, peňažné aj nepeňažné plnenie, ak súvisí s výkonom závislej činnosti podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti, avšak iba v tom prípade, ak nie je od dane oslobodené, alebo ak nejde o príjem, ktorý nie je predmetom dane.
Príjmy zo závislej činnosti predstavujú osobitnú skupinu príjmov vymedzenú v samostatnom ustanovení § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Sú to príjmy peňažné aj nepeňažné, dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby (podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia) aj príjmy, ktoré spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, bez ohľadu na právny nárok (dôvod), plynúce nielen zo súčasného, z predchádzajúceho ale aj budúceho pomeru alebo vzťahu.
Každé plnenie, ktoré má poskytnuté zamestnanec od zamestnávateľa, peňažné aj nepeňažné plnenie, ak súvisí s výkonom závislej činnosti, podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti, avšak iba v tom prípade, ak nie je od dane oslobodené, alebo ak nejde o príjem, ktorý nie je predmetom dane. ZDP osobitne neustanovuje, čo sa považuje za nepeňažný príjem a čo sa považuje za peňažný príjem. Je potrebné individuálne daňové posúdenie každého takéhoto príjmu zamestnanca podľa jeho charakteru.
O zdaniteľný peňažný príjem ide v takom prípade, kedy zamestnávateľ priamo zamestnancovi vyplatí, uhradí alebo pripíše peniaze k dobru, ale môže ísť aj o platby, ktoré zamestnávateľ uhradí v mene alebo za zamestnanca inej osobe. Zamestnávateľ má povinnosť v súlade s § 35 ods. 1 ZDP z peňažného zdaniteľného príjmu (zdaniteľnej mzdy) vybrať preddavok na daň, tento zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa zdaniteľná mzda vypláca. Na základe uvedeného, zamestnávateľ znáša zodpovednosť za správne zrazený preddavok na daň z peňažných zdaniteľných príjmov zamestnanca.
♦ Príklad č. 1:
Zamestnávateľ uzatvoril s komerčnou poisťovňou zmluvu o kapitálovom životnom poistení, v ktorej sú poistení jeho vedúci zamestnanci. Zamestnávateľ bude platiť za týchto zamestnancov jedenkrát ročne poistné. Poistenými, oprávnenými osobami sú jednotliví zamestnanci, ktorým bude poskytnutá poistná suma.
V týchto prípadoch čas a miesto poskytnutia plnení na daňové účely nastáva uzatvorením zmluvy o kapitálovom životnom poistení konkrétnych zamestnancov a následným platením poistného zamestnávateľom. Ide o dary poskytnuté zamestnávateľom v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Poistné zaplatené za zamestnancov sa pripočíta k mesačnému príjmu každého zamestnanca, tento peňažný príjem sa zdaní.