Medzi najdôležitejšie povinnosti zamestnávateľov patrí zrážať zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca (odmeny alebo iného príjmu zo závislej činnosti) pri výplate mesačný preddavok na daň podľa § 35 alebo zrážať daň podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a odvádzať ich príslušnému daňovému úradu. V obidvoch prípadoch sadzba je 19 %. V tomto príspevku poukážeme na druhý spôsob – zdanenie príjmov zo závislej činnosti preddavkami na daň.
Medzi najdôležitejšie povinnosti zamestnávateľov patrí zrážať zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca (odmeny alebo iného príjmu zo závislej činnosti) pri výplate mesačný preddavok na daň podľa § 35 alebo zrážať daň podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a odvádzať ich príslušnému daňovému úradu. V obidvoch prípadoch sadzba je 19 %. V tomto príspevku poukážeme na druhý spôsob – zdanenie príjmov zo závislej činnosti preddavkami na daň.
Zdaniteľnou mzdou v priebehu roka je úhrn príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac znížený o zákonom umožnené položky.
K nesprávnym postupom dochádza najmä vtedy, ak je zamestnávateľ v platobnej neschopnosti a zamestnancovi nevyplatí mzdu alebo iný príjem zo závislej činnosti, avšak napriek tomu ho zdaní a fiktívny preddavok na daň alebo daň odvedie daňovému úradu. Príjem však v skutočnosti zamestnanec nemal realizovaný. V tomto prípade odporúčam postupovať podľa § 40 ods. 8 ZDP, t. j. buď znížiť o neoprávnene odvedenú sumu najbližší odvod preddavkov na daň alebo vyžiadať od daňového úradu vrátenie odvedenej sumy. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.
Odvod preddavkov na daň sa vykonáva až z realizovanej mzdy, t. j. v čase výplaty pri poukázaní alebo pripísaní k dobru zamestnancovi bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa vypláca. Ak sa teda zamestnávateľ dostane do platobnej neschopnosti, príjem musí zdaniť až vtedy, kedy ho v skutočnosti vyplatí, podľa podmienok platných v čase výplaty (odpočíta poistné, nárokovú nezdaniteľnú sumu na daňovníka platnú v čase výplaty, uplatní aktuálny daňový bonus, ak si ho zamestnanec u neho uplatnil atď.).
Ak sa stane, že zamestnávateľ napríklad za mesiac december vyplatí príjem až vo februári nasledujúceho roka, nemôže realizovať pri jeho zdanení nezdaniteľnú sumu základu dane platnú v decembri predchádzajúceho roka, ale aktuálnu výšku, ktorá platí už vo februári (v čase výplaty). Rovnako to platí aj pre daňový bonus. Na mzdovom liste sa má vyznačiť tento príjem až vo februárovej výplate [pozri § 39 ods. 2 písm. f) bod 2 ZDP].
Ak zamestnávateľ vypláca príjmy mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý mesiac. Ak zamestnávateľ z určitého dôvodu vyplatí zamestnancovi príjem naraz za viac kalendárnych mesiacov, musí ho zdaniť tiež naraz v čase výplaty.
Aby však nebol zamestnanec v prípade výplaty príjmu naraz za viac mesiacov znevýhodnený (odpočítaním nezdaniteľnej sumy len za jeden mesiac a uplatnením daňového bonusu len za jeden mesiac), zamestnávateľ príjem zdaní tzv. rozložením. Platí to však len pri príjmoch, ktoré sa zdaňujú preddavkami na daň.
