Odpočet daňovej straty je legálny nástroj na znižovanie základu dane a tým aj daňovej povinnosti daňovníka. Daňová legislatíva má zavedené presné pravidlá pre odpočet daňových strát, ktoré však podliehajú častým zmenám a prinášajú aj interpretačné problémy. Od 1. 1. 2020 sa pre odpočet daňových strát ustanovili nové pravidlá. Tieto sa použijú na daňové straty vykázané v zdaňovacích obdobiach, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2020. Daňové straty vykázané v predchádzajúcich rokoch sa naďalej odpočítavajú podľa pravidiel platných do 31. 12. 2019.
Členenie článku:
- Definícia daňovej straty
- Legislatívna úprava odpočtu daňových strát v roku 2022
- Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej od roku 2020
- Súbeh odpočtu daňových strát vykázaných za rok 2020 a 2021
- Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej do 31.12.2019
- Pravidlá odpočtu daňovej straty, ktoré sa nezmenili
- Súbeh odpočtu daňových strát vykázaných do 31.12.2019 a od 1.1.2020
- Odpočet daňovej straty mikrodaňovníkom
- Daňové straty, ktoré možno odpočítať v roku 2022
- Evidencia a odpočet daňovej straty v daňovom priznaní za rok 2022
- Tabuľka D (III. časť daňového priznania)
Definícia daňovej straty
Daňová strata je definovaná v § 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") a treba ňou rozumieť
rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy
pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 2 písm. i) ZDP].
Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy [§ 2 písm. h) ZDP].
Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať od základu dane, platia ustanovenia § 17 až § 29 ZDP. Pri zisťovaní daňovej straty sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z
výsledku hospodárenia pred zdanením
vykázaného v účtovnej závierke za príslušné účtovné obdobie, u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva sa vychádza z
rozdielu medzi príjmami a výdavkami.
Výsledok hospodárenia pred zdanením, ktorým môže byť
zisk alebo strata,
sa v podvojnom účtovníctve zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy
6 - Výnosy
a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy
5 - Náklady
okrem účtov
591, 592, 595
a vnútroorganizačných nákladov a výnosov. Ak je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi záporný, ide o účtovnú stratu. V jednoduchom účtovníctve sa účtovná strata zistí ako záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.Príklad č. 1:
Ako sa zisťuje výsledok ho