Status spoločníkov v obchodnej spoločnosti je slovenským obchodným právom podrobne regulovaný. Súčasná právna úprava tak pripúšťa pluralitu spoločníkov a súčasne je možný aj stav, keď v spoločnosti figuruje len jediný spoločník (ide o tzv. jednoosobovú spoločnosť). V tomto článku sa budeme venovať niektorým aspektom prítomnosti jediného spoločníka v obchodnej spoločnosti, pričom sa prioritne zameriame na spoločnosť s ručením obmedzeným a okrajovo spomenieme aj akciovú spoločnosť.
Jednoosobovú spoločnosť slovenský právny poriadok nepredpokladá u každého typu obchodnej spoločnosti. Príkladom môže byť verejná obchodná spoločnosť, v ktorej musia byť aspoň dvaja spoločníci. Rovnako aj komanditná spoločnosť musí mať minimálne dvoch spoločníkov – aspoň jedného komplementára a aspoň jedného komanditistu. Aj keď § 103 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) pripúšťa zánik účasti všetkých komanditistov v spoločnosti, riešením tejto situácie môže byť dohoda komplementárov, že sa komanditná spoločnosť mení bez likvidácie na verejnú obchodnú spoločnosť. Dohoda však vyžaduje tiež aspoň dva subjekty, čiže komanditná spoločnosť v podobe jednoosobovej obchodnej spoločnosti je tu z povahy takisto vylúčená. Existencia jednoosobovej obchodnej spoločnosti je tak možná u spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie.
Jediný spoločník môže byť v menovaných troch obchodných spoločnostiach prítomný už od ich založenia (aj keď u akciovej spoločnosti je to s istým obmedzením, ale tomu sa budeme venovať neskoršie). Primárnym dokumentom, ktorý normuje postavenie jediného spoločníka pri založení spoločnosti, je v tomto prípade zakladateľská listina. Súčasne však môže tento stav nastať aj počas existencie spoločnosti, a to na základe viacerých právnych skutočností (napr. prevod obchodného podielu, smrť spoločníka, a pod.).