Zmluva o tichom spoločenstve nepatrí medzi zmluvné typy, s ktorými by sme sa stretávali na dennodennej báze. Príčinou môže byť jednak veľká špecifickosť tejto zmluvy a tiež to, že sa vyskytuje výlučne v obchodnoprávnych vzťahoch. Subjekty, ktoré sa v žiadnej forme nepodieľajú na podnikaní, teda zmluvu o tichom spoločenstve ani nikdy nebudú potrebovať. V neposlednom rade je zvláštnosťou tejto zmluvy tiež to, že jej podstatou je istá utajenosť a tajomnosť, čo vyplýva už z jej samotného názvoslovného označenia. Ucelenú právnu úpravu zmluvy o tichom spoločenstve nájdeme v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Zmluvné strany
Aj keď inštitút tichého spoločenstva má významovo najbližšie k obchodným spoločnostiam, nemá s nimi vôbec nič spoločné. Ide totiž výlučne o vzťah, ktorý sa zakladá písomnou zmluvou a nezakladá žiadnu obdobu členstva v obchodnej spoločnosti vo forme obchodného podielu. Záväzkový vzťah, ktorý vznikne medzi zmluvnými stranami u tejto zmluvy, je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. To znamená, že sa tento právny vzťah riadi predovšetkým Obchodným zákonníkom a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Obchodný zákonník označuje zmluvné strany jednoducho ako tichého spoločníka a podnikateľa. Podnikateľom pritom môže byť napríklad aj samostatne zárobkovo činná osoba, ale aj obchodná spoločnosť. Tichým spoločníkom môže byť hocijaká fyzická alebo právnická osoba, zákon na ňu nekladie absolútne žiadne nároky. Z uvedeného vyplýva, že ani jednou zo zmluvných strán nemusí byť obchodná spoločnosť. Zvláštnosťou celého inštitútu tichého spoločenstva je aj vznik ručenia tichého spoločníka za záväzky podnikateľa. Jeho ručenie vzn