Členský štát

Podanie žiadosti o vrátenie dane tuzemským platiteľom DPH z iného členského štátu upravujú ustanovenia § 55f a § 55g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Nárok na vrátenie dane majú platitelia DPH, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania. 

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb vo väzbe na existenciu dane z pridanej hodnoty (DPH) prevádzkarne schopnej prijímať a využívať poskytované služby - C-533/22 Adient.

Vážení čitatelia, radi by sme vám predstavili jedinečný komentár k zákonu o dani z pridanej hodnoty, ktorý je hodnotným zdrojom poznatkov a praktických informácií o DPH. Unikátne zloženie autorského kolektívu pozostáva z autorov pôsobiacich v štátnej správe, súdnictve, daňovom poradenstve, ako aj v akademickej obci. Ich vysoká odbornosť, bohaté praktické skúsenosti, ako aj skvelá orientácia v jednotlivých relevantných prameňoch práva či iných zdrojoch dávajú záruku, že pre čitateľa bude publikácia cenným zdrojom poznatkov využiteľných pri uplatňovaní práv a plnení povinností týkajúcich sa tejto dane.

Sme slovenský platiteľ dane z pridanej hodnoty. Českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sadzba DPH uvedená na faktúre je 0 %, DPH je 0 Kč. Vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v Českej republike?

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znaní neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o DPH"). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a spomínaného právneho predpisu.

Intrastat - predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa Prílohy č. 1 kódu 2103 Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Intrastat - predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa prílohy č. 1 kódu 2103 vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku vykoná betonárske práce na nehnuteľnosti v Nemecku. Dodáva teda služby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Daň je teda splatná tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Tieto služby fakturuje inej slovenskej s. r. o., ktorá je tiež platiteľom DPH na Slovensku. Ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku. Má byť takáto faktúra vystavená bez slovenskej DPH a s poznámkou, že ide o služby podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH? Alebo má byť v takejto faktúre uvedená aj poznámka "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v kompetencii slovenského daňového úradu riešiť, či takáto DPH bola v Nemecku odvedená, respektíve, či sa tam jeden zo subjektov pri takomto obchode registroval za platiteľa DPH?

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") si objednala nové motorové vozidlo (od platiteľa z iného členského štátu). Dodávateľ (Cyperská firma CY IČ DPH) vystavil riadnu faktúru dňa 20. decembra 2023. Vozidlo bolo prepravené fyzicky na Slovensko dňa 15. januára 2024. Daňová povinnosť podľa nášho názoru vzniká dňom vyhotovenia faktúry a faktúra mala byť zaradená do DPH priznania v mesiaci 12/2023, lebo do lehoty podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 12/2023 (do 25. januára 2024) bude vykonaná aj preprava tovaru z členského štátu do tuzemska. Sú tieto úvahy správne?

V kontexte s predmetnou problematikou je predovšetkým potrebné uviesť, že územnú pôsobnosť zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") ustanovuje tento právny predpis v rámci § 2 ods. 2 a ods. 3.

V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty riadky 05 až 08 sú uvedené v kolónke "Nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 a § 11a zákona". Cieľom tohto príspevku je vysvetliť, aké obchodné transakcie sa na týchto riadkoch uvádzajú.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku C-461/21 „SC Cartrans Preda SRL“ zaoberal uplatňovaním oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pri prepravných službách vzťahujúcich sa na dovážaný tovar.

Slovenská spoločnosť [platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)] nadobudne luxusné motorové vozidlo z Maďarska (maďarská firma je platiteľ dane z pridanej hodnoty v Maďarsku). Ide o nové vozidlo, ktoré bolo kúpené za účelom ďalšieho predaja v budúcnosti v nezmenenom stave. Takže z účtovného aj daňového hľadiska ide o zásoby (konkrétne o tovar), automobil sa účtuje podľa opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov na účte 132 – Tovar na sklade (nie do majetku firmy – účtová skupina 0 – Dlhodobý majetok). Vozidlo dostalo aj slovenské evidenčné číslo. Pri účtovaní na účet 132 nie je podstatné, že vozidlo dostalo slovenské evidenčné číslo. Podstatné je to, že bolo kúpené za účelom ďalšieho predaja v budúcnosti, resp., že sa nepoužíva a neprenajíma ďalej, stojí vlastne fyzicky v garáži na Slovensku. Otázkou je, či z hľadiska zákona o DPH môže uvedená slovenská spoločnosť skladovať toto vozidlo aj na území Maďarska (tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu bez zmeny vlastníctva tovaru) bez toho, aby toto premiestnenie vlastného tovaru uvádzala do daňového priznania (riadok 13 a 14 daňového priznania) a aj do súhrnného výkazu? Zákon o DPH v § 8 ods. 4 písm. a) až i) vylučuje z dodania tovaru za protihodnotu prípady premiestnenia tovaru z tuzemska do iného členského štátu, keď platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze, ale vo výnimkách nie je uvedené skladovanie, len napríklad opravy v písmene f).

Koncom júna 2023 Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) rozhodol v prípade C-232/22 Cabot Plastics Belgium SA v. État belge, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie spracovateľských operácii pre výhradného zahraničného príjemcu týchto služieb právne nezávislým poskytovateľom služby zakladá prevádzkareň na účely DPH pre daného príjemcu služby v krajine poskytovateľa služby.

Cieľom legislatívnej úpravy zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) jeho novelou zverejnenou v zákone č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov medzinárodnej administratívnej spolupráce pri správe daní. Tento cieľ legislatívnej úpravy zákona o medzinárodnej spolupráci sa má dosiahnuť implementáciou smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021), ktorá je označovaná ako DAC7 (ďalej len „smernica DAC7“).

Ministerstvo financií Slovenskej repubiky predložilo návrh novely, ktorá by mala meniť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

Daň z pridanej hodnoty je všeobecnou nepriamou daňou zo spotreby, ktorá je navyše na úrovni EÚ harmonizovaná, a teda jej právny základ vychádza z práva EÚ. Konkrétne ide o smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347 11.12.2006, s. 1) v platnom znení (ďalej len „smernica o DPH“).

Zdaniteľnou osobou na účely DPH je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti v zmysle predchádzajúcej vety.

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2023 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH: