Faktoring

Vymedzenie predmetu dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa smernice 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") bolo prenesené do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") do ustanovení § 2 zákona o DPH, v prípade služby v § 2 ods. 1 písm. b), ako poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Jednou z možností eliminácie rizika platobnej neschopnosti odberateľa v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov je využitie rôznych alternatív financovania, napr. faktoringu. Faktoring možno charakterizovať ako zmluvne dohodnutý vzťah medzi dodávateľom tovarov alebo poskytovateľom služieb a faktoringovou spoločnosťou, podľa ktorého dodávateľ postúpi krátkodobé pohľadávky z predaja tovarov alebo poskytnutia služieb faktoringovej spoločnosti, ktorá ich odkúpi, spravuje a inkasuje.

Dňom vstupu SR do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorého právnym základom je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov. Jednotný výklad ustanovení Šiestej smernice, a tým jednotnú aplikáciu zákonov jednotlivých členských štátov Európskej únie zabezpečujú rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. V nasledujúcom texte sú uvedené vybrané rozsudky Súdneho dvora spolu s ustanoveniami Šiestej smernice a zákona o DPH, ktorých sa týkajú.

Faktoring a forfaiting sa zaraďujú medzi následné zabezpečovacie inštitúty (ex post zabezpečovacie nástroje), ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Samotné pojmy faktoring a forfaiting nie sú v právnych predpisoch SR upravené. V oboch prípadoch sa vychádza z ustanovení o postúpení pohľadávok.