Vybrané rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v oblasti dane z pridanej hodnoty

Vydáno: 27 minút čítania

Dňom vstupu SR do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorého právnym základom je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov. Jednotný výklad ustanovení Šiestej smernice, a tým jednotnú aplikáciu zákonov jednotlivých členských štátov Európskej únie zabezpečujú rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. V nasledujúcom texte sú uvedené vybrané rozsudky Súdneho dvora spolu s ustanoveniami Šiestej smernice a zákona o DPH, ktorých sa týkajú.


Dňom vstupu SR do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o „DPH“), ktorého právnym základom je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov. Jednotný výklad ustanovení Šiestej smernice, a tým jednotnú aplikáciu zákonov jednotlivých členských štátov Európskej únie zabezpečujú rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“). V nasledujúcom texte sú uvedené vybrané rozsudky Súdneho dvora spolu s ustanoveniami Šiestej smernice a zákona o DPH, ktorých sa týkajú.

Zdaniteľná osoba

Podľa Čl. 4 bod 1 Šiestej smernice je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá nezávisle vykonáva na akomkoľvek mieste ekonomickú činnosť (činnosť výrobcov, obchodníkov, poskytovateľov služieb, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie) bez ohľadu na účel alebo jej výsledky. Toto ustanovenie je prebraté do § 3 ods. 1 zákona o DPH.
Rozsudok C – 268/83 (Rompelman) zo 14. 2. 1985:
Podnikateľ odpočítaval daň zo splátok kúpnej ceny nehnuteľnosti počas jej výstavby, pričom jeho zámerom bolo po ukončení výstavby túto budovu prenajímať. Holandský daňový úrad odmietol uznať odpočítanú daň z dôvodu, že podnikateľ neuskutočňoval žiadne zdaniteľné obchody, nebol preto zdaniteľnou osobou.
Podľa názoru Súdneho dvora ekonomická činnosť zahŕňa akékoľvek prípravné práce na výkon zdaniteľných obchodov, teda aj prvé investičné náklady, ktoré vzniknú za účelom a s cieľom podnikať, sa musia považovať za ekonomickú činnosť v zmysle Čl. 4 bod 1 Šiestej smernice.
Preto podnikateľ bol zdaniteľnou osobou už pri príprave na prenájom, to znamená v čase obstarávania nehnuteľnosti.
Osoba, ktorá zatiaľ neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, avšak už sa pripravuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti a v rámci toho nakupuje tovary, resp. služby, má sa považovať za osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť (podnikanie), a preto môže požiadať daňový úrad o registráciu pre DPH. Daňový úrad má však právo vyžadovať dôkaz, že nakupovaný majetok (v predmetnom prípade priestory, ktoré sa stavajú) bude využívaný na komerčné účely.

Osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou

Podľa Čl. 4 bod 5 Šiestej smernice štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ostatné orgány, ktoré sa riadia verejným právom, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby pri výkone činností, pri ktorých konajú ako verejné orgány, a to ani v prípade, ak za túto činnosť vyberajú platby. Ustanovenie je prebraté do § 3 ods. 4 zákona o DPH.
Rozsudok C – 446/98 (Camara Municipal do Porto) zo 14. 12. 2000:
Činnosť, ktorou sa zaoberá zastupiteľstvo Camara Municipal do Porto (CMP), ktoré je verejnoprávnym subjektom v zmysle Čl. 4 bod 5 Šiestej smernice, pozostáva z toho, že za finančnú odplatu poskytuje motoristom priestor na parkovanie vozidiel buď na verejnej ceste alebo na parkoviskách zriadených na verejnom majetku mesta, na jeho súkromnom majetku alebo na pozemku, ktorý vlastnia súkromní jednotlivci.
Podľa názoru Súdneho dvora určenie, či sa takouto činnosťou CMP zaoberá ako verejný orgán, nemôže závisieť od predmetu alebo účelu činnosti. Podobne skutočnosť, či CMP vlastní pozemok, na ktorom sa vykonáva činnosť, alebo či tento pozemok je súčasťou jeho verejného alebo súkromného majetku, sama o sebe neurčuje, či túto činnosť vykonáva ako verejný orgán.

Související dokumenty

Súvisiace články

Oslobodenie od dane z pridanej hodnoty s právom na odpočítanie vstupnej dane
Oslobodenie od dane z pridanej hodnoty
Vybrané rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v oblasti DPH
Uplatňovanie oslobodenia od DPH pri činnostiach v zdravotníctve
Prehľad zdaniteľných obchodov
Môže vzniknúť prevádzkareň na účely dane z pridanej hodnoty z dôvodu využívania zdrojov dcérskej spoločnosti?
Daň z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru na územie Európskej únie
Uplatňovanie osobitnej úpravy DPH - režim OSS (One Stop Shop) v roku 2022
Režim zdanenia marže pri dodaní budov zakúpených na účely opätovného predaja
Vrátenie DPH tuzemským platiteľom z iných členských štátov
Trojstranný obchod
Dovoz a registrácia pre daň z pridanej hodnoty
Osobitná úprava uplatňovania dane z pridanej hodnoty – vybrané problémy
Zamestnanecké výhody z účtovného a daňového hľadiska
Novela zákona o DPH účinná od 1. 1. 2005
Osobitná úprava uplatňovania DPH pri použitom tovare v roku 2020
Vybrané rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v oblasti DPH
Určenie miesta dodania služieb v prípade zapojenia príjemcu do podvodu s daňou z pridanej hodnoty
Daňová povinnosť u neplatiteľov dane z pridanej hodnoty

Súvisiace otázky a odpovede

Využívanie automobilu spoločníkom s. r. o.
Zabezpečenie stravy - reštaurácia DPH
Nárok na odpočítanie dane
Stavebné práce v Belgicku
Odpočítanie DPH z cestovného
DPH při fakturaci služeb mezi českou a slovenskou s.r.o.
Znášanie nákladov v súvislosti so zákonom č. 280/2006 Z. z.
Licenčná zmluva
Označenie tovaru v maloobchodnej predajni
Pracovná cesta podnikateľa – FO a daňové výdavky
PHL v jednoduchom účtovníctve
Účtovanie poskytovania stravy vo vlastnom stravovacom zariadení v sústave jednoduchého účtovníctva + DPH
Nákup ojazdeného vozidla z EÚ
Stravovacie služby poskytnuté škole
Naše interné gastrolístky, resp. ich fakturácia
Výdavok za umytie automobilu a pokuta za prekročenie rýchlosti ako neuznaný výdavok
Registračná pokladnica a storno pokladničného dokladu
Vyúčtovanie nárokových a nenárokových výdavkov pri použití súkromného vozidla na pracovnú cestu
Spotreba PHM
Vyčíslenie DPH na faktúre