Ohodnocovanie

Spoločnosť vlastní 100 % obchodný podiel v inej obchodnej spoločnosti, ktorý je ocenený v cudzej mene (účet 061). Na konci roku sa nerealizovaný kurzový rozdiel zaúčtuje výsledkovo (zápis 563/061 alebo 061/663) alebo sa zaúčtuje súvahovo (zápis 414/061 alebo 061/414)?

Použitie konkrétnej techniky oceňovania majetkových súčastí je výsledkom aplikácie právnych noriem a všeobecne uznávaných účtovných zásad a princípov v oblasti oceňovania. Použitie konkrétnych oceňovacích veličín je pri svojej praktickej aplikácii usmerňované oceňovacími princípmi vychádzajúcimi zo všeobecne uznávaných účtovných zásad.

Pre správne pochopenie teórie a praxe oceňovania autorka v príspevku odvodila jednotlivé ekonomické kategórie a pokúsila sa klasifikovať poznatky jednej z najdôležitejších súčastí teórie účtovníctva širokej odbornej verejnosti tak, aby z nich mohla vyťažiť maximum pre zlepšenie manažérskych schopností, a tak zvýšenie vlastnej konkurencieschopnosti v trhovej ekonomike.

V odbornej literatúre, v legislatíve, ale aj v praxi sa často stretávame s výrazmi oceňovanie a ohodnocovanie. Nie vždy sa však tieto pojmy používajú adekvátne, podľa toho, čo vo svojej podstate majú vyjadrovať. Dva odbory, kde sa tento výraz zamieňa s jeho podstatou a používaním, je účtovníctvo a znalectvo. V príspevku budem vychádzať hlavne zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS) a medzinárodných ohodnocovacích štandardov (International Valuation Standards, IVS), ktoré vydáva IVSC (International Valuation Standards Committee) a Európ- skych ohodnocovacích štandardov (European Valuation Standards), ktoré vydáva a TEGoVA. V účtovníctve podľa cit. zákona prevažne oceňujeme a pri znaleckej činnosti v zmysle legislatívy ohodnocujeme. Čo vlastne tvorí podstatu týchto pojmov, ktoré vychádzajú z pojmov hodnota a cena?

Pohľadávky sú významnou zložkou majetku podniku. Ich celková výška a štruktúra majú výrazný vplyv na zabezpečenie a udržanie platobnej schopnosti podniku. Vo všeobecnosti charakterizujú dynamiku kolobehu majetku podniku pri zmene jeho vlastníctva, ako aj vzťahov vyplývajúcich zo zmien foriem majetku. V súčasnosti však pohľadávky ako celok nedefinuje žiadny z platných právnych predpisov.

Rastúce tempo globalizácie investičných trhov a ekonomické zmeny uskutočnené v sedemdesiatych rokoch vyvolali potrebu existencie medzinárodne uznávaných štandardov, ktoré by sa zaoberali vykazovaním hodnoty majetku. Snahy znalcov o zjednotenie znaleckej problematiky viedli v roku 1981 k založeniu Výboru pre medzinárodné štandardy ohodnocovania aktív (TIAVSC).