doc. Ing. Mgr. Renáta Pakšiová, PhD.

V súčasnej dobe, keď udržateľnosť a sociálna zodpovednosť získavajú na význame, vykazovanie nefinančných informácií umožňuje podnikom posunúť sa za rámec tradičného merania výkonnosti a zohľadniť ich prínos pre spoločnosť ako celok. Tento vývoj reflektuje narastajúcu potrebu podnikov integrovať svoje obchodné ciele s hodnotami, ktoré sú v súlade s udržateľným rozvojom a etickými normami. V tomto kontexte je účtovníctvo, ktorého súčasťou sú výročné správy, stále viac vnímané ako nástroj na vykreslenie integrálneho obrazu podniku, ktorý nie je obmedzený iba na finančné ukazovatele. Tento článok sa bude venovať významu a dôvodom pre zahrnutie nefinančných informácií do výročných správ a ich vplyvu na transparentnosť, dôveryhodnosť a udržateľný rozvoj podnikov v súčasnom podnikateľskom prostredí.

Zameranie tohto príspevku sa orientuje na aktuálne výzvy vo vykazovaní podnikateľov v blízkej dobe. Východiskom je novoprijatá smernicu EÚ v oblasti podnikového vykazovania udržateľnosti CSRD - Corporate Sustainability Reporting Directive (t.j. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ESa smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov;  https://eur-lex.europa.eu/legal content/EN/TXT/?uri=CELEX:32022L2464) Smernica bola prijatá v decembri 2022 a je účinná od 5. januára 2023 v európskom priestore.

Prvé zmeny roka v odvodoch do Sociálnej poisťovne, týkajúce sa limitov vymeriavacích základov, sú tradične k začiatku kalendárneho roku, no pre podnikateľa SZČO je dôležitým dátumom aj 1. 8., resp. 1. 10. príslušného roka, podľa toho, kedy podávali daňové priznanie k dani z príjmov FO. Sú to dátumy, ku ktorým sa posudzuje povinnosť platenia poistného na zákonné sociálne poistenie SZČO v závislosti od toho, či bolo daňové priznanie podané v riadnom termíne, alebo bol uplatnený odklad daňového priznania. K týmto dátumom sa SZČO určuje nový vymeriavací základ na nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, a tým sa mení aj výška zákonného sociálneho poistenia (odvody do SP).

Účtovné jednotky v rámci svojej činnosti častokrát nadobúdajú majetok a vznikajú im záväzky prvotne vyjadrené v cudzej mene. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) je „účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.“

V roku 2022 sa znovu menia limity preddavkov na verejné zdravotné poistenie, ako aj poistného na zákonné sociálne poistenie, viažuce sa na zmeny limitov vymeriavacích základov. Ich výška závisí od druhu príjmu a odvíja sa v závislosti od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú každý rok vyhlasuje Štatistický úrad SR. Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne sa mení vždy na začiatku kalendárneho roka a každoročne sa vypočíta ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za dva roky predchádzajúce konkrétnemu obdobiu/roku, na ktoré sa základ vzťahuje. Podľa štatistického úradu priemerná mesačná mzda na Slovensku vzrástla z 1 092,00 € (za 2019) na 1 133,00 € za rok 2020.

V súvislosti so zákonným sociálnym poistením bolo umožnené, na základe nariadení vlády SR v roku 2020 z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19, požiadať o odpustenie splatných odvodov za mesiac apríl 2020 a o odklad splatnosti odvodov za mesiace marec, máj, jún, júl, december 2020, január 2021.

Od októbra 2020 vláda SR prijala z dôvodu zhoršovania epidemickej situácie a nástupu druhej vlny pandémie COVID-19 prísnejšie opatrenia spojené s obmedzeniami v niektorých podnikateľských odvetviach, ale aj v kultúrnych a športových sektoroch. V súvislosti s pandémiou sa opatrenia neustále menia, takže všetci podnikatelia musia neustále sledovať médiá a vládou SR spravovanú stránku https://korona.gov.sk/, kde sú informácie aktualizované.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov schváleného vládou SR uznesením č. 178 zo dňa 31. marca 2020 poskytuje finančné príspevky, ktoré sú kategorizované podľa dôvodu, potreby pomoci a vytvára kategórie príspevkov a príjemcov týchto pomocí. Prostredníctvom oficiálnych stránok pomahameludom.sk a neprepustaj.sk možno získať aktuálne informácie, ako požiadať o konkrétny príspevok zaradený do kategórie „Prvá pomoc na udržanie zamestnanosti“ v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie (či núdzového stavu, zatiaľ našťastie iba pri niektorých segmentoch, príp. výnimočného stavu) v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 a aj potrebné formuláre. V súčasnosti (v čase prípravy článku – 5. mája 2020) sú na stránke zverejnené formuláre potrebné na požiadanie o príslušnú podporu z balíka „Prvá pomoc zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom“.

V súčasnosti, kedy je v SR vyhlásená mimoriadna situácia (informácie zverejňované na stránke ministerstva vnútra SR z dôvodu Covid – 19 od štvrtka 12. marca 2020 od 6. hodiny, vznikla v podnikateľskom prostredí situácia, kedy sú niektorí aktívni podnikatelia nútení zatvoriť svoje prevádzky a pritom nemajú inú alternatívnu možnosť ako uskutočňovať svoju podnikateľskú činnosť, napr. prostredníctvom internetu, objednávaním cez internetový obchod s následným doručením, take away – vyzdvihnutie jedla cez okienko, či inou povolenou formou). Práve kategória SZČO je najpočetnejšou kategóriou podnikateľov, ktoré sú týmito opatreniami (https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php) najviac zasiahnuté a majú obmedzené až likvidačné možnosti podnikania.

Od 1. januára 2020 sa budú znovu upravovať niektoré výšky zákonného poistného (resp. preddavkov na poistné) plateného do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Z dôvodu medziročnej zmeny (zvýšenia) priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky o 6,2 % z 954,00 € (za rok 2017) na 1 013,00 € (za rok 2018), sa mení v roku 2020 najmä výška minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a tým aj výška minimálnych a maximálnych poistných odvodov. Zmeny sa týkajú tých SZČO, ktoré do 31. decembra 2019 platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu platného do 31. decembra 2019 (477,00 €) alebo zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu v rozpätí od 477,01 € do 506,49 €, ktoré budú platiť poistné z minimálneho vymeriavacieho základu 506,50 €, a tiež tých SZČO, ktorých skutočne dosiahnutý vymeriavací základ je určený v rozpätí od maximálneho vymeriavacieho základu platného do 31. decembra 2019 (6 678,00 €) do výšky nového maximálneho vymeriavacieho základu 7 091,00 €, ktoré budú platiť poistné zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu z uvedeného rozpätia.

Napriek snahám o odloženie účinnosti povinnosti používať na evidenciu tržieb e-kasu sa nedá predpokladať, že by sa tak stalo a pôvodný termín jej celoplošného zavedenia je 1. júl 2019.

V Slovenskej republike je vykazovanie finančných a nefinančných informácií legislatívne upravované predovšetkým zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Vykazovanie oboch typov informácií v SR, v rozsahu požadovanom smernicami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) – EPaR (predovšetkým smernice EPaR 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov v z. n. p.), sa rozšírilo s účinnosťou od 1. januára 2017 ako súčasť výročnej správy.

V týchto dňoch všetky účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť mať overenú účtovnú závierku audítorom, zostavujú výročnú správu a určite stoja pred otázkou, či sa ich týkajú nové povinnosti z hľadiska zmien zákona o účtovníctve v tejto oblasti. V tomto príspevku si rozklasifikujeme účtovné jednotky a ich povinnosti vo vzťahu k výročnej správe zostavovanej v roku 2018.

V súvislosti so vznikom pracovných vzťahov a zamestnávaním fyzickým osôb vznikajú zamestnávateľom povinnosti, ktoré sa viažu aj na odvádzanie preddavkov na zdravotné a sociálne poistenie. Autorka ďalej v článku pokračuje okrem iného vysvetlením vzniku a zániku sociálneho poistenia, výpočtu a účtovaniu preddavkov.

Zákonnými poistnými odvodmi sa vo všeobecnosti chápu povinné platby fyzických osôb (FO) do verejného zdravotného poistenia a sociálneho poistenia, odvádzané vo vlastnom mene a zo svojho účtu poistníka, alebo v mene poistníkov z účtov povinných osôb (platiteľov / odvádzateľov poistného) do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, z ktorých sú uhrádzané nároky poistníkov na zdravotnú starostlivosť a sociálne dávky z jednotlivých druhov poistenia podľa aktuálneho znenia príslušných právnych noriem. V súvislosti so vznikom pracovných vzťahov a zamestnávaním FO vznikajú zamestnávateľom povinnosti, ktoré sa viažu, okrem iného, aj na odvádzanie preddavkov na zdravotné poistenie do zdravotných poisťovní a poistného do Sociálnej poisťovne.

Platby SZČO do zdravotnej a sociálnej poisťovne predstavujú príjem verejného zdravotného a sociálneho poistenia, z ktorých sú uhrádzané nároky poistníkov na zdravotnú starostlivosť a sociálne dávky z jednotlivých druhov poistenia v znení príslušných zákonných noriem v aktuálnom znení.

Pojmy trvalá udržateľnosť – sustainability a ­udržateľný rozvoj – sustainable ­development sa začali používať začiatkom 70-tych rokov najmä v súvislosti s poznaním, že akýkoľvek nekontrolovateľný rast (­populácie, výroby, spotreby, znečistenia a pod.) je neudržateľný v prostredí obmedzených zdrojov, predovšetkým prírodných, sociálnych a ekonomických.

V zmysle povinno­stí ­členských štátov EÚ vyplývajúcich z us­tanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. jú­na 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS konala aj SR, keď prijala zákon č. 130/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Táto novela zákona o účtovníctvenadobudla účinnosť 1. júla 2015, bola zverejnená v čiastke 40/2015 Zbierky zákonov Slovenskej republiky a upravuje svojimi ustanoveniami, okrem iného, aj spôsoby oceňovania v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ.

Každá účtovná jednotka (ÚJ) je povinná zostavovať účtovnú závierku (ÚZ), ktorá má poskytovať verný a pravdivý obraz o jej majetkovej a finančnej situácii ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ. Týmto dňom je posledný deň účtovného obdobia alebo iný deň v priebehu účtovného obdobia, ak si to vyžaduje osobitný predpis. Vzhľadom na to, že väčšina ÚJ pred účtovným obdobím hospodársky rok uprednostňuje účtovné obdobie kalendárny rok, tak koncom roka 2015 sa im blíži aj povinnosť zistiť všetky skutočnosti potrebné na zabezpečenie zobrazenia verného a pravdivého ekonomického a finančného obrazu ÚJ ÚZ zostavenou k 31. 12. 2015.

So vznikom účtovnej jednotky sú spojené povinné poplatky ako aj iné výdavky, ktoré súvisia so založením účtovnej jednotky a sú vynaložené ako výdavky – úbytok peňažných prostriedkov ešte pred jej vznikom, teda pred jej zápisom do obchodného registra v prípade obchodných spoločností, alebo zápisom do živnostenského registra v prípade samostatne zárobkovo činných osôb.