Pojmy trvalá udržateľnosť – sustainability a udržateľný rozvoj – sustainable development sa začali používať začiatkom 70-tych rokov najmä v súvislosti s poznaním, že akýkoľvek nekontrolovateľný rast (populácie, výroby, spotreby, znečistenia a pod.) je neudržateľný v prostredí obmedzených zdrojov, predovšetkým prírodných, sociálnych a ekonomických.
Základným predpokladom trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti jeuplatňovanie spoločenskej zodpovednosti podnikmi (CSR – Corporate Social Responsibility), ktorévo veľkej miere ovplyvňujú spoločenské, ekologické a sociálne aspekty prostredia, v ktorom podniky pôsobia.
Európska únia si uvedomuje dôležitosť stratégie trvalo udržateľného rozvoja a tiež príležitosti a riziká procesu globalizácie ekonomiky v tejto oblasti. Preto sa v rámci svojich stratégií k spoločenskej zodpovednosti hlási a tento prístup premieta aj do právnych aktov upravujúcich podnikateľské prostredie v EÚ, predovšetkým v podpore činností a procesov firiem zabezpečujúcich udržateľnosť a následne v nových povinnostiach vykazovania zodpovedajúcich relevantných skutočností. V tomto článku sa venujeme predovšetkým súvisiacim východiskám a zodpovedajúcim povinnostiam firiem v SR, ktoré im vznikli od roku 2016 a vzniknú od roku 2017.
Európska komisia uvádza, že vykazovanie finančných a nefinančných informácií poskytuje akcionárom a iným zainteresovaným stranám zmysluplné a komplexné hľadisko na postavenie a výkonnosť podnikov. Veľké subjekty verejného záujmu (kótované spoločnosti, banky, poisťovne a ďalšie spoločnosti, ktoré sú takto označené v členských štátoch EÚ) s viac ako 500 zamestnancami by mali zverejňovať relevantné a užitočné informácie o svojom konaní, o svojich politikách, hlavné riziká a výsledky vzťahujúce sa najmenej na otázky životného prostredia, sociálnych a zamestnaneckých aspektov, dodržiavania ľudských práv, protikorupčných a úplatkárskych problémov a diverzity vo svojom predstavenstve. Pre firmy existuje významná flexibilita v zverejňovaní relevantných informácií (vrátane vykazovania v samostatných správach), rovnako sa môžu opierať o medzinárodné, európske alebo národné smernice (napr. OSN Global Compact, usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, ISO 26000, atď.).
Právna úprava vykazovania nefinančných informácií v SR
Vykazovanie nefinančných informácií v EÚ je upravené predovšetkým smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov a smernicou 2014/95/EÚ: Zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami. Všetky členské štáty EÚ, teda aj SR, sú povinné implementovať smernice EÚ do svojich právnych predpisov v stanovenom čase. Vývoj právneho rámca vykazovania nefinančných informácií v SR je v časovom a