Oznamovacia povinnosť

Zamestnávateľ už od 1. septembra 2024 nemá zamestnancov. Má povinnosť zasielať mesačný prehľad o zrazených preddavkoch na daň? Má povinnosť zrušiť registráciu na daň z príjmov zo závislej činnosti?

Slovenská firma, ktorá je platiteľom DPH si otvorila bankový účet v zahraničí, konkrétne v ČR. Je potrebné oznámiť daňovému úradu aj toto číslo účtu?

Cieľom legislatívnej úpravy zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) jeho novelou zverejnenou v zákone č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov medzinárodnej administratívnej spolupráce pri správe daní. Tento cieľ legislatívnej úpravy zákona o medzinárodnej spolupráci sa má dosiahnuť implementáciou smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021), ktorá je označovaná ako DAC7 (ďalej len „smernica DAC7“).

Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 54/2019 Z. z.“) nadobudol účinnosť 1. 3. 2019. Nakoľko súčasné znenie tohto zákona nebolo v súlade s úniovým právom, bolo potrebné zákon novelizovať ale hlavne transponovať do nášho právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie v platnom znení (ďalej len „smernica“).

Národná rada Slovenskej republiky na svojej 48. schôdzi dňa 27. októbra 2021 prerokovala a zároveň schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok), ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Súčasťou dotknutého novelizačného právneho predpisu je, okrem iného, aj článok V, obsahujúci návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Zameraním článku je riešenie niektorých aktuálnych problémov súvisiacich s daňou z príjmov právnickej osoby a ich vplyv na základ dane v príslušnom zdaňovacom období.

Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“), i keď rozsahom ustanovení nie je obsiahly, zaznamenal v roku 2020 dve priame novelizácie a jednu úpravu prostredníctvom prijatých opatrení v zákone č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“).

Zamestnávateľ je povinný počas zdaňovacieho obdobia plniť oznamovacie a predkladacie povinnosti (v súvislosti s predkladaním daňových tlačív) v zákonom ustanovených termínoch. V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p., ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Od 1. marca 2019 je účinný zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o whistleblowingu“). Predmetný zákon nahrádza zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2014 Z. z.“).

Od 1. marca 2019 je účinný zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o whistleblowingu“). Predmetný zákon nahrádza zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 307/2014 Z. z.“).

V zmysle opatrenia MPSVR SR č. 227/2017 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 sa od 1. januára 2018 dôchodkový vek zvyšuje o 63 dní. Z uvedeného vyplýva, že dôchodkový vek na kalendárny rok 2018 je určený na 62 rokov a 139 dní a referenčný vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov.

Rakúsky občan založil jednoosobovú spoločnosť v SR. Požičal finančné prostriedky zmluvne má dohodnuté úroky, ktoré účtujeme do daňových nákladov. Má spoločnosť alebo konateľ spoločnosti povinnosť oznámiť na DÚ v sídle firmy účtované úroky do nákladov? Kto zodpovedá za oznamovaciu povinnosť spoločnosti konateľ, alebo účtovník? Zdanenie úrokov FO rezidenta je v Rakúsku, má spoločnosť na Slovensku oznamovaciu povinnosť voči Rakúsku?

Novelou účinnou od 1. januára 2014 sa do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) premietli opatrenia, ktoré posilňujú boj proti daňovým únikom, najmä boj proti platbám vykonávaným do jurisdikcií, s ktorými neexistuje žiadna spolupráca v daňovej oblasti, a teda zo strany správcu dane nie je možné skontrolovať a overiť opodstatnenosť, zákonnosť a zdanenie takejto platby. Takýmto opatrením smerujúcim k zamedzeniu daňových únikov je napr. zvýšenie sadzby dane na tieto platby, rozšírenie zdaniteľných príjmov nerezidentov, povinné náležitosti v rámci oznamovacej povinnosti.

Právnickej osobe, ktorá uskutočnila úhradu zdaniteľného príjmu v hotovosti fyzickej osobe - vzniká oznamovacia povinnosť, ak celková suma takýchto úhrad tej istej fyzickej osobe presiahne za kalendárny rok sumu 5 000 eur. Týka sa danej spoločnosti táto oznamovacia povinnosť (ide o spoločnosť s ručením obmedzením - platiteľ DPH), keď spoločnosť uhradila v roku 2012 sumu vyššiu ako 5 000 eur fyzickej osobe (zahraničná osoba), ktorá má bydlisko v Nemecku a kúpila od nej motorové vozidlo ?

Tovar, ktorý bol dovezený z nečlenskej krajiny EÚ, bol na základe návrhu na colné konanie prepustený do colného režimu voľný obeh.  Na základe vystavenej faktúry odosielateľa bol spoločnosti vymeraný colný dlh, ktorý bol následne v lehote splatnosti uhradený. Po určitom čase zaslal odosielateľ opravnú faktúru, ktorou doúčtoval ďalšie kusy tovaru, ktoré omylom neboli v pôvodnej faktúre účtované. Je potrebné oznámiť tento nedostatok, keďže chyba nebola na strane spoločnosti ako dovozcovi?

V súvislosti s rekodifikáciou zákona o správe daní, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. s účinnosťou od 1. januára 2012 (ďalej len „daňový poriadok“), ktorým bol nahradený zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“) nie sú niektoré vybrané ustanovenia, týkajúce sa predovšetkým oznamovacej povinnosti daňových subjektov zapracované do daňového poriadku; tieto ustanovenia boli presunuté do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Občianske združenie používa motorové vozidlo na činnosť v rámci stanov tohto združenia. Nato, aby mohla byť vyúčtovaná pracovná cesta, treba najprv nahlásiť oznamovaciu povinnosť a potom podať daňové priznanie? Používa sa automobil predsedu tohto združenia, a toto auto je zároveň predmetom dane z motorových vozidiel inej právnickej osoby. Stačí teda, aby sa v rámci občianskeho združenia splnila oznamovacia povinnosť a zaplatená daň aj daňové priznanie je v rámci tej právnickej osoby, v ktorej koná osoba, čiže  predseda občianskeho združenia? Občianske združenie a právnická osoba  nemajú v rámci podnikania nič spoločné. Treba vytvoriť zmluvu na používanie tohto automobilu v občianskom združení?  Aké náhrady za automobil si môže občianske združenie uplatniť?

Spoločnosť kúpila osobný automobil. Na kúpu automobilu použila spotrebný úver. Tento automobil zaradila do majetku a odpisuje ho. Musí si splniť oznamovaciu povinnosť k dani z motorových vozidiel, keďže auto stojí v garáži a nepoužíva ho? Ak nesplní oznamovaciu povinnosť, sú potom výdavky na automobil daňovo uznateľné (odpisy, úroky z úveru atď.)?

Spoločnosť s ručením obmedzeným vstúpila do likvidácie dňa 1. 1. 2009. K 31. 12. 2008 bola spracovaná riadna účtovná závierka. Dňa 30. 4. 2010 bola ukončená likvidácia. Od 1. 5. 2010 s.r.o. pokračuje v podnikaní. Je potrebné spracovať priebežnú závierku k 30. 4. 2010 a následne k 31. 12. 2010 riadnu účtovnú závierku? Aké iné povinnosti má spoločnosť z pohľadu účtovníctva? Oznamovaciu povinnosť voči daňovému úradu a živnostenskému úradu spoločnosť splnila.

Fyzická osoba, ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia už registrovaná u príslušného správcu dane od roku 2004, začala prenajímať garáž v mesiaci február 2010 na základe zmluvy o prenájme na dobu 12 mesiacov. Dokedy mala fyzická osoba – podnikateľ v súlade s § 31 od. 2 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p., oznámiť túto skutočnosť správcovi dane?