Registrácia pre DPH

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a uvedený postup správny? Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby?

Ak zdaniteľná osoba dosiahne zákonom stanovený obrat, je povinná do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci dosiahnutia obratu, podať žiadosť o registráciu pre daň. Ak tento obrat dosiahne už za dva alebo tri kalendárne mesiace, povinnosť podať žiadosť vzniká už v nasledujúcom mesiaci po dosiahnutí obratu.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku vykoná betonárske práce na nehnuteľnosti v Nemecku. Dodáva teda služby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Daň je teda splatná tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Tieto služby fakturuje inej slovenskej s. r. o., ktorá je tiež platiteľom DPH na Slovensku. Ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku. Má byť takáto faktúra vystavená bez slovenskej DPH a s poznámkou, že ide o služby podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH? Alebo má byť v takejto faktúre uvedená aj poznámka "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v kompetencii slovenského daňového úradu riešiť, či takáto DPH bola v Nemecku odvedená, respektíve, či sa tam jeden zo subjektov pri takomto obchode registroval za platiteľa DPH?

Na úvod príspevku je potrebné poznamenať, že podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Je daná CZ s. r. o. A (platiteľ v CZ), ktorá fakturuje tovar CZ s. r. o. B (platiteľ v CZ). Spoločnosť B fakturuje tovar CZ s. r. o. C (platiteľ v CZ). Spoločnosť C je organizátorom súťaže na Slovensku, kde výhrami sú vecné ceny (tovar, napr. televízor) a dávajú ich výhercom (Slovenským FO). Spoločnosť A prepravuje tovar priamo k slovenským výhercom. Spoločnosť C fakturuje organizovanie tejto súťaže ako celok srbskej spoločnosti (poskytnutie služby). Toto sa slovenskej DPH netýka. Spoločnosť A má oslobodiť tovar (ekvivalent nášho § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“), následne spoločnosť B by sa mala registrovať (§ 5 zákona o DPH) na Slovensku z titulu nadobudnutia tovaru a tovar samozdaniť. Pôjde o oneskorenú registráciu, lebo dodanie bolo v 02 a 03/2022. Je v rámci obdobia oneskorenia možnosť samozdanenia nadobudnutia tovaru? Následne spoločnosť B fakturuje tovar so slovenskou DPH spoločnosti C (§ 69 ods. 1 zákona o DPH). Spoločnosť C by sa neregistrovala podľa § 5 zákona o DPH na DPH na Slovensku, tiež by DPH neodpočítala (nenárokovala naspäť), podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, t. j. pri bezodplatnom odovzdaní výhry nemusí odviesť DPH na Slovensku. Je tento postup správny?

Vychádzajúc z ustanovenia § 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) platí, že ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať takáto osoba aj dobrovoľne, teda aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 eur. V spomínaných prípadoch sa však žiadosť o registráciu pre daň nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH.

Poľská spoločnosť (prvý odberateľ) si objednala tovar od španielskej spoločnosti (dodávateľ). Španielska spoločnosť tovar dodala priamo slovenskej spoločnosti (druhý odberateľ). Dopravu si zabezpečila slovenská spoločnosť. Musí sa poľská spoločnosť registrovať v členskom štáte SR, kde sa skončila preprava tovaru?

Maďarská nezisková organizácia [platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) v Maďarsku] v minulosti (v rokoch 2004 až 2018) kúpila stavebné pozemky nachádzajúce sa na Slovensku. Pri kúpe uzavreli celkom osem kúpnopredajných zmlúv. Pozemky kúpili od slovenských fyzických osôb a od slovenských samospráv. Stavebné pozemky spolu susedia. Hlavnou činnosťou spomínanej maďarskej neziskovej organizácie je starostlivosť o deti a sociálna starostlivosť o deti. Nezisková organizácia sa nezaoberá obchodovaním s nehnuteľnosťami, pozemky v minulosti nenakúpila za účelom ďalšieho predaja. Nakúpila ich preto, aby na tomto území mohla poskytovať voľnočasové aktivity pre deti a tieto aktivity by boli financované z medzinárodných zdrojov. Napokon tieto zdroje nedostali, a preto chcú pozemky predať jednému kupujúcemu. Kupujúcim by bola slovenská spoločnosť (platiteľ DPH na Slovensku.) Odhadovaná cena pozemkov spolu je približne 500 000 €. Ide v tomto prípade o príležitostný predaj, ktorý v danom prípade nevstupuje do obratu na účely registrácie DPH, z čoho vyplýva, že maďarská nezisková organizácia by sa nemala stať platiteľom na Slovensku z titulu predaja pozemku? Je uvedený predaj pozemkov predmetom DPH alebo nie? Treba predaj uvádzať v daňovom priznaní? Alebo z hľadiska DPH ide o tovar a nastáva prenos daňovej povinnosti v zmysle § 69 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) na odberateľa? Prípadne, ako by bolo správne postupovať z hľadiska zákona o DPH?

Občianske združenie so sídlom v Slovenskej republike organizuje školenie-seminár „Sexuálna výchova u postihnutých detí“. Prednášajúca (lektorka) je podnikateľka z Českej republiky. Hlavným cieľom občianskeho združenia podľa stanov je sociálna a edukačná práca s postihnutými deťmi vrátane organizácie školení a seminárov v oblasti starostlivosti a práce s deťmi so špeciálnymi potrebami. Predmetný seminár je určený nielen pre členov združenia, ale aj pre verejnosť (rodičov detí so špeciálnymi potrebami) a podmienkou účasti je zaplatené vstupné. Považuje sa občianske združenie za zdaniteľnú osobu v zmysle § 3 zákona o DPH a teda má povinnosť registrovať sa pre DPH podľa § 7a zákona o DPH?

Spoločnosť získala kontrakt v krajine EÚ, ktorý spočíva v predĺžení životnosti špecifického skladovaného materiálu (na spôsob repasie). Časť tohto materiálu privezie na Slovensko, kde na ňom odskúša svoje know-how. Následne vycestuje s tímom do krajiny EÚ, kde bude vykonávať hlavnú časť tejto činnosti.    Ako účtovať jednotlivé faktúry s nákladovými položkami, ktoré budú spočívať v nákupe materiálu a služieb (subdodávky), pracovné cesty zamestnancov a subdodávateľov? Mohlo by ísť o zákazkovú výrobu alebo nedokončenú výrobu? V prípade, že ani jedno riešenie nie je správne, možno ponechať časť nákladov v súvislosti s ich dodaním v roku 2020, hoci ukončenie projektu a výnos bude účtovaný v roku 2021?  

Slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len "slovenská spoločnosť") má od leta zákazku v Českej republike. Ide o stavebné práce - výstavbu nového bytového komplexu. Slovenská spoločnosť sa chcela zaregistrovať za platiteľa DPH v Českej republike, čo jej bolo zo strany českého finančného úradu odmietnuté s tým, že registrácia je možná iba firme s českou adresou. Slovenská spoločnosť si bude uplatňovať vrátenie českej DPH cez slovenský daňový úrad. Je tam však dlhá čakacia doba a otázne je, či jej vrátia celú DPH. Spoločnosť získala ďalšiu zákazku v novom roku. Ako má riešiť, aby ju v Českej republike zaregistrovali za platiteľa DPH? Má si založiť novú českú spoločnosť s ručením obmedzeným alebo existuje nejaký spôsob, ako uplatňovať DPH v rámci slovenskej spoločnosti?

Spoločnosť získala kontrakt v krajine EÚ, ktorý spočíva v predĺžení životnosti špecifického skladovaného materiálu (na spôsob repasie). Časť tohto materiálu privezie na Slovensko, kde na ňom odskúša svoje know-how. Následne vycestuje s tímom do krajiny EÚ, kde bude vykonávať hlavnú časť tejto činnosti. Ako účtovať jednotlivé faktúry s nákladovými položkami, ktoré budú spočívať v nákupe materiálu a služieb (subdodávky), pracovné cesty zamestnancov a subdodávateľov? Mohlo by ísť o zákazkovú výrobu alebo nedokončenú výrobu? V prípade, že ani jedno riešenie nie je správne, je možné ponechať časť nákladov v súvislosti s ich dodaním v roku 2020, hoci ukončenie projektu a výnos bude účtovaný v roku 2021. Je vo všeobecnosti potrebná registrácia na DPH na práce (služby-repasia) v inej krajine EÚ na časť prác, ktoré tu bude slovenský subdodávateľ vykonávať a spoločnosť ich tu protokolárne preberie (následne bude celé dielo fakturovať do krajiny EÚ-platiteľovi DPH)?

Tuzemský podnikateľ, neplatiteľ DPH, bude vykonávať služby, a to montážne práce na obytných kontajneroch v Nemecku pre odberateľa z ČR, platiteľa DPH. Práce sa budú vykonávať v Nemecku. Kde bude v tomto prípade miesto zdaniteľného plnenia? Vzniká mu povinnosť registrácie v zmysle § 7a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")? Čo v prípade, ak si pri rozsiahlych prácach zabezpečí dodávateľské práce od živnostníka zo SR, ktorý nie je platiteľom DPH? Aké má on povinnosti a ako môže fakturovať tuzemskému podnikateľovi?

Advokát zaplatil v mene a na účet klienta súdny poplatok vo výške 150 eur. Odmena za jeho právne služby bola vo výške 50 eur. Akým spôsobom vstupujú súdne poplatky, ktoré uhradil advokát v mene a na účet klienta pri poskytovaní právnych služieb, do jeho základu dane? Advokát zisťoval odpoveď na otázku aj cez dopyt na FRSR, na základe ktorého ho zaujímalo, ako má správne posudzovať hradenie súdnych poplatkov z hľadiska dane z príjmov a z hľadiska DPH. Na základe odpovede FRSR zistil toto: v oblasti dane z príjmov Advokát má nárok na náhradu hotových výdavkov (t. j. aj súdnych poplatkov), ktoré tvoria jeho zdaniteľný príjem. Uvedené platí na základe vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v z. n. p. v oblasti DPH Súdny poplatok platený v mene a na účet klienta tvorí prechodnú položku, nevstupuje do základu dane, a teda sa nezarátava ani do obratu advokáta na účely jeho registrácie pre DPH. Na základe týchto odpovedí poskytnutých Finančnou správou SR advokát predpokladá, že v prípade, ak súdny poplatok, ktorý uhradil v mene a na účet klienta pri poskytovaní právnych služieb, je vo výške 150 eur a odmena za právne služby predstavuje 50 eur, z hľadiska dane z príjmov bude jeho zdaniteľný príjem 200 eur, ale z hľadiska DPH vstupuje do jeho obratu na účely registrácie pre DPH len 50 eur (odmena za jeho právne služby). Je správny výklad, že súdny poplatok, ktorý advokát zaplatí v mene a na účet klienta, napríklad v prípade podaní na obchodný register SR, automaticky vstupuje do jeho zdaniteľného príjmu, a to napriek tomu, že ide de facto o cudzí náklad, z ktorého advokát nemá žiadny príjem?

V decembrovom čísle časopisu DPH v praxi sme priniesli prvú časť článku o zmenách zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktoré sú účinné od 1. januára 2020. Dokončenie článku prinášame v tomto čísle nášho časopisu.

Zdaniteľná osoba chce v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) požiadať o registráciu za platiteľa DPH pred dosiahnutím zákonom stanoveného obratu. Pri podaní žiadosti o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH je podstatná skutočnosť, či osoba podávajúca žiadosť je zdaniteľnou osobou, t. j. či vykonáva ekonomickú činnosť v zmysle § 3 zákona DPH. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ však môže postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty získať aj zdaniteľná osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu pre DPH ešte nevykonáva ekonomickú činnosť, ale prehlási zámer vykonávania ekonomickej činnosti a jej registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na vykonávanie budúcich zdaniteľných obchodov (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/94, C-268/83). Každého, kto má úmysel potvrdený objektívnymi okolnosťami začať vykonávať nezávisle ekonomickú činnosť a kto vynaloží prvé investičné náklady na tieto účely, treba považovať za zdaniteľnú osobu. Zdaniteľná osoba momentálne má uzavretú zmluvu o poskytovaní administratívnych služieb s jednou slovenskou zdaniteľnou osobou na dobu určitú (za rok 2019); novú zmluvu za rok 2020 jej poskytnú iba v prípade, ak sa stane platiteľom dane podľa § 4 zákona o DPH, tiež plánuje distribúciu programu v oblasti automatizácie spracovania účtovných dokladov (počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov); tento softvér automaticky rozpoznáva a nahráva faktúry a bloky do účtovníctva, nakúpila mobilný telefón a notebook na firmu, účtovníctvo vykonáva vo vlastnej réžii, nedoplatky na daniach nemá. Aké doklady má zdaniteľná osoba predložiť miestnemu daňovému úradu so žiadosťou o registráciu podľa § 4 zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba podniká v oblasti sprostredkovania prepravy od apríla 2019. Najprv bola registrovaná podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a po dosiahnutí zákonného obratu sa stala platiteľom dane podľa § 4 zákona o DPH dňom 12. júl 2019. Podľa § 58 zákona o DPH môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, za splnenia zákonných podmienok. V tomto období (pred registráciou) mala okrem iných výdavkov aj tuzemské došlé faktúry od platiteľov DPH (so slovenskou DPH), ale zároveň vystavovala aj odberateľské faktúry (bez DPH) za sprostredkovanie prepravy. Má právo aj na odpočítanie dane pri registrácii z týchto prijatých prepravných služieb z obdobia do 12. júla 2019?

Obec predáva stavebné pozemky za účelom realizácie stavieb, ktoré majú verejnoprospešný charakter, napr. stavba cesty. Ide o konanie vo verejnom záujme, a preto je predaj stavebných pozemkov na uvedený účel mimo rámca zákona o DPH.

Obec okrem plnenia svojich hlavných úloh vykonáva aj vedľajšiu podnikateľskú činnosť (prevádzkuje reštauračné zariadenie a lyžiarske vleky pre verejnosť). Vzhľadom na to, že z vykonávanej podnikateľskej (vedľajšej) činnosti dosahuje príjmy, považuje sa v rozsahu tejto činnosti za zdaniteľnú osobu v zmysle § 3 ods. 1 zákona o DPH.

Obec zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, ktoré vznikajú na území obce. Od občanov obec vyberá miestne poplatky za zber tohto odpadu. Výšku miestneho poplatku má obec stanovenú v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. a presne určenú vo všeobecne záväznom nariadení obce.