Režim DPH

V ostatnom čase bola mediálna pozornosť venovaná téme parkovacích politík a rôzne obce a mestá v súčasnosti zvažujú rôzne modely regulácie pohybu a parkovania automobilov na ich území. Predpokladanou súčasťou týchto modelov je aj určitá forma spoplatnenia. Pochopiteľne, v danej súvislosti vyvstáva aj otázka, akému režimu by prípadný poplatok mal podliehať z hľadiska DPH. Predmetom tohto článku je poskytnúť stručné zhrnutie základných konceptov, na ktoré je nutné prihliadať pri posudzovaní režimu odplát za parkovanie z hľadiska DPH.

Oblasť zdieľanej ekonomiky prináša výzvy aj vo vzťahu k identifikácii správneho režimu zdaňovania. Jednou zo špecifických oblastí, kde môže byť identifikácia správneho DPH režimu osobitne komplikovaná, je oblasť crowdfundingu. Predmetom tohto článku je poskytnúť stručné zhrnutie východísk na posúdenie, či crowdfundingové aktivity podliehajú režimu dane z pridanej hodnoty. Domnievame sa totiž, že nejasné situácie môžu nastať v slovenskej hospodárskej praxi relatívne často.

Relatívne nedávno Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo svojich rozhodnutiach spresnil koncepty, ktorým som sa venoval už v predchádzajúcom článku „Režim DPH pri neuskutočnenej dodávke“, ktorý vyšiel v čísle 11/2017 časopisu DPH v praxi. Predmetom článku, ktorý prinášam teraz, je poskytnúť stručné zhrnutie najpodstatnejších záverov týchto rozhodnutí a tiež v ich svetle analyzovať nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.