Predaj digitálnych produktov – presnejšie elektronických služieb – a zároveň aj služieb rozhlasového a televízneho vysielania a telekomunikačných služieb podlieha už od roku 2015 osobitnému režimu zdaňovania daňou z pridanej hodnoty. Výstupná DPH sa odvádza de facto v štáte spotreby a odvádzajú ju dokonca aj neplatitelia DPH, a to bez ohľadu na príslušný obrat či iný limit, čo v praxi podnikanie najmä malých a začínajúcich firiem doteraz výrazne komplikovalo. Od roku 2019 sa na predaj týchto služieb vzťahujú nové pravidlá. Zavádza sa obratový limit pre uplatňovanie DPH z predaja týchto služieb v štáte odberateľa.
Služby, ktoré podliehajú osobitnému pravidlu
V zmysle § 16 ods. 14 zákona o DPH osobitnému pravidlu zdaňovania podliehajú:
- služby rozhlasového a televízneho vysielania,
- telekomunikačné služby – ide o služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov, medzi tieto služby sa počíta aj prevod a postúpenie práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem či poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam,
- elektronické služby, ktoré sú podrobnejšie definované v § 16 ods. 19 zákona o DPH či v čl. 7 a prílohe 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie č. 282/2011“); základná definícia znie, že elektronickými službami sú „služby poskytované cez internet alebo elektronickú sieť, ktorých poskytovanie je z dôvodu ich povahy z veľkej časti automatizované s minimálnym ľudským zásahom, pričom je nemožné ich zabezpečiť bez informačnej technológie“ (článok 7 ods. 1 nariadenia č. 282/2011); v praxi sú nazývané prioritne ako „digitálne produkty“, ich konkrétnou podobou v praxi sú napr. online kurzy, webináre, webhostingové služby, fotografie, online softvér predávaný prostredníctvom predplatného za používanie (tzv. „SaaS“ – Software as an service), aplikácie, hry, elektronické knihy a webové, zvukové či akékoľvek iné šablóny, v konečnom dôsledku teda ucelené produkty v nehmotnej podobe.
Pravidlá a príklady uvedené v nasledujúcom texte sa vzťahujú na všetky uvedené služby, no v článku sa orientujem najmä na predaj digitálnych produktov. Práve ten sa totiž – najmä po legislatívnej úprave účinnej od r. 2019 – týka malých a stredných podnikateľských subjektov.
Osobitné pravidlo určenia miesta dodania elektronických služieb nezdaniteľným osobám EÚ do 31. 12. 2018
Zdaňovanie služieb daňou z pridanej hodnoty závisí prioritne od stanovenia miesta dodania služby. Služba sa zdaní v štáte, v ktorom sa miesto dodania služby nachádza.
Väčšina služieb podlieha tzv. základnému pravidlu určenia miesta dodania služby:
- Ak je služba dodaná podnikateľskému subjektu – presnejšie „zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby" – miestom dodania je štát, kde má odberateľ sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
- Ak je služba dodaná prevádzkarni odberateľa, miestom dodania služby je štát, v ktorom sa predmetná prevádzkareň nachádza (§ 15 ods. 1 zákona o DPH). Dodávateľ prenáša povinnosť vykázať (a prípadne aj odviesť) DPH na odberateľa, ktorý DPH prizná podľa pravidiel platných v jeho štáte.
- Ak je služba dodaná nez