Právo na odpočítanie dane, jeho rozsah a podmienky upravujú ustanovenia § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Podmienkou odpočítania dane pri nadobudnutí majetku je jeho použitie na účely podnikania s výnimkou, ak sa tento majetok použije na plnenia oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane. Už pri obstaraní majetku musí byť zrejmé, na aké účely platiteľ dane tento majetok použije.
V nadväznosti na túto skutočnosť platiteľ dane pri odpočítavaní dane zaraďuje obstaraný majetok do jednej z troch skupín v závislosti od toho, či:
- má nárok na odpočítanie dane v plnej výške, ak majetok použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré podliehajú zdaneniu (§ 49 ods. 2 zákona o DPH), alebo
- nemá nárok na odpočítanie dane, ak majetok použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH (§ 49 ods. 3 zákona o DPH), alebo
- má nárok len na pomerné odpočítanie dane, ak majetok použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré podliehajú zdaneniu a zároveň na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane (§ 49 ods. 4 zákona o DPH).
Navyše pri obstaraní nehnuteľného majetku v zmysle § 49a zákona o DPH platí, že platiteľ môže odpočítať daň len v rozsahu použitia tohto majetku na podnikanie. Platiteľ dane pri obstaraní nehnuteľného majetku, ktorý bude používať na podnikanie, ale aj na iné účely ako na podnikanie, musí rozdeliť vstupnú daň na časť, ktorú nemôže odpočítať z dôvodu použitia časti nehnuteľného majetku na iný účel ako na podnikanie, a na časť, ktorú môže odpočítať z dôvodu použitia časti nehnuteľného majetku na podnikanie (platí od 1. januára 2011).
Ak platiteľ dane zaradil o