Podnikatelia vstupujú počas svojej podnikateľskej činnosti do veľkého množstva záväzkov. Častý právny titul pre vznik veľkej časti z nich sú zmluvy. Vzhľadom na prevažujúcu otvorenosť svetovej ekonomiky a pevne etablovaný jednotný vnútorný trh Európskej únie s voľným pohybom tovaru, služieb, osôb a kapitálu existuje pre tuzemského podnikateľa veľký počet príležitostí ako uzatvárať kontrakty aj so zahraničnými subjektami. V tomto príspevku sa zameriame na niektoré aspekty cezhraničných zmluvných záväzkov.
Cezhraničné zmluvné záväzky, teda záväzky medzi tuzemským a zahraničným podnikateľským subjektom, vykazujú dôležité špecifiká v porovnaní so zmluvnými záväzkami uzatvorenými výlučne medzi tuzemskými podnikateľmi. Spoločným menovateľom týchto špecifík je pomyselný stret minimálne dvoch právnych poriadkov, teda
právneho poriadku tuzemského podnikateľa a právneho poriadku zahraničného podnikateľského subjektu
. Naznačené špecifiká sa týkajú najmä dvoch oblastí -
hmotnoprávnej a procesnoprávnej
. Hmotnoprávna stránka cezhraničného zmluvného záväzku rieši otázku, práva a povinnosti ktorého právneho poriadku sa vzťahujú na daný zmluvný vzťah. Procesnoprávna stránka cezhraničného zmluvného záväzku sa zaoberá otázkou miesta možného súdneho sporu (alebo alternatívneho typu riešenia sporu). Ak by slovenský výrobca (podnikateľ so sídlom na Slovensku) uzatvoril zmluvu s poľským dodávateľom (podnikateľ so sídlom v Poľsku), musel by sa zaoberať jednak otázkou, akým právnym poriadkom sa bude ich zmluvný vzťah riadiť (slovenským alebo poľským?) a súčasne otázkou, kde by sa konal prípadný súdny spor medzi nimi, ktorý by mohol vyplynúť z ich zmluvného vzťahu (na poľskom alebo slovenskom súde?). Tieto (ale nielen tieto) otázky rieši samostatné právne odvetvie, ktoré sa nazýva medzinárodné právo súkromné. Je to relatívne zložitá oblasť práva vyžadujúca prierezovú znalosť viacerých právnych odvetví. V rámci tohto príspevku sa prioritne zameriame na hmotnoprávnu stránku cezhraničných zmluvných záväzkov.