Spoločnosť s ručením obmedzeným je najrozšírenejším typom obchodnej spoločnosti v Slovenskej republike. Jej obľúbenosť spočíva najmä v jej jednoduchosti. Pri výkone podnikateľskej činnosti v rámci s. r. o. však nemožno podceňovať vnútorné vzťahy medzi vlastníkmi, ako aj medzi osobami participujúcimi na konaní v mene spoločnosti. Preto aj zdanlivo jednoduchá štruktúra orgánov spoločnosti nemusí zabrániť vzniku konfliktov, ktoré môžu dlhodobo paralyzovať podnikateľskú činnosť spoločnosti. V tomto príspevku sa bližšie pozrieme na to, aké kontrolné právomoci má valné zhromaždenie v spoločnosti s ručením obmedzeným a do akej miery dokáže riešiť vzniknuté spory medzi jednotlivými subjektmi.
Budeme sa venovať kontrolným oprávneniam valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným zakotveným predovšetkým v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník"). Niektoré kontrolné právomoci valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným však prirodzene nájdeme aj v iných právnych predpisoch, než len v Obchodnom zákonníku. Napríklad, v oblasti vedenia účtovníctva je týmto právnym predpisom zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). Predmetnému zákonu sa však budeme v tomto príspevku venovať len symbolicky.
Obchodný zákonník ustanovuje povinnú základnú štruktúru orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú tvorí valné zhromaždenie a konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti. Dozorná rada spoločnosti s ručením obmedzeným je len fakultatívna. Každodenný výkon podnikateľskej činnosti realizuje v praxi konateľ, naproti tomu valné zhromaždenie je ako orgán "aktivovaný" skôr sporadicky.