Od 1. 7. 2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý schválila Národná rada SR dňa 21. 5. 2015. Právna úprava civilného sporového procesu obsiahnutá v CSP nahradila dovtedajšiu právnu úpravu podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v z. n. p. (ďalej len „OSP“).
Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je zavedenie takých procesnoprávnych inštitútov, ktoré umožnia rýchlu a spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov procesných strán a vymožiteľnosť práva judikovaného v civilnom súdnom konaní.
CSP zaviedol osobitnú kategóriu sporov. Ide o tzv. spory s ochranou slabšej strany, kam zaraďujeme aj antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory. OSP (účinný do 30. 6. 2016) neupravoval osobitný procesný postup pre tieto typy konaní, t. z. že postup v antidiskriminačných a individuálnych pracovných sporoch bol rovnaký ako pri iných občianskoprávnych sporoch. Uvedené zmeny majú (a budú) mať dopad na súdne spory medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
Tento článok pojednáva o novej právnej úprave vedenia antidiskriminačných a individuálnych pracovnoprávnych sporov a podáva prehľad jednotlivých zmien vyplývajúcich z CSP.
Antidiskriminačný spor
Definícia antidiskriminačného sporu je obsiahnutá v ustanovení § 307 CSP, ktorý definuje antidiskriminačný spor ako spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.
Príkladom na antidiskriminačný spor môže byť prípad, ktorý skončil na Najvyššom súde SR, sp. zn. 2 M Cdo 19/2007. V danom prípade Najvyšší súd v rozsudku konštatoval, že „Priznanie odmien nie je právne nárokovateľné a ich nevyplatenie samo osebe nemožno považovať za postih alebo sankciu. Navrhovateľ ani svojím návrhom neuplatnil voči odporcovi nárok na odmeny, ale nárok titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminačného konania odporcu. Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podľa ktorého, ak ostatným zamestnancom odporcu odmena vyplatená bola a jediným dôvodom jej nevyplatenia navrhovateľovi bola skutočnosť, že podal sťažnosť na zamestnávateľa (námietky voči jeho vyjadreniu), takýto postup je diskriminačným konaním voči navrh