V súlade s článkom 36 Ústavy Slovenskej republiky majú zamestnanci právo na odmenu za vykonanú prácu. Uvedené ústavné právo sa premieta aj do ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), napr. do znenia čl. 3 alebo do ust. § 118 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ je zároveň povinný odstrániť akúkoľvek diskrimináciu pri odmeňovaní, čo znamená, že zamestnanci musia byť rovnako odmeňovaní za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorú vykonávajú v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach, keď dosahujú rovnakú alebo porovnateľnú výkonnosť a majú rovnaké výsledky práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.
Právo na rovnaké zaobchádzanie znamená, že je zakázaná diskriminácia (t. j., nerovnaké zaobchádzanie) z dôvodov, ktoré stanovuje zákon, či už Zákonník práce, alebo osobitný predpis. Takým predpisom je zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).
Diskriminačné dôvody uvádza predmetný predpis len ako príklady (demonštratívne). Patria medzi ne: pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, viera a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Právo na rovnaké zaobchádzanie patrí medzi základné ľudské práva. S cieľom rozšíriť ochranu pred diskrimináciou antidiskriminačný zákon upravil, že je potrebné prihliadať aj na dobré mravy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku vydanom dňa 30. 9. 2008 pod sp. zn. 2 M Cdo 19/2007 uvádza, že ak zamestnávateľ všetkým zamestnancom vyp