V súlade s Článkom 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) má zamestnanec právo na mzdu za vykonanú prácu. Tomuto právu zamestnanca zodpovedá povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi mzdu.
Právo zamestnanca na mzdu je garantované aj Článkom 36 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len „Ústava SR“). Podľa cit. ustanovenia majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu.
Téma nevyplatenia mzdy, či odstupného naberá na aktuálnosti s prehlbujúcou sa krízou, s ktorou sa každý zamestnávateľ vysporiadava svojím spôsobom. Medzi takéto spôsoby možno zaradiť napr. prepúšťanie zamestnancov, znižovanie nákladov, ale aj nevyplatenie mzdy, či odstupného zamestnancom.
V prípade porušenia povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi mzdu, je tento zamestnanec oprávnený použiť aj prostriedky štátneho donútenia. Právo na mzdu nie je chránené len pracovnoprávnymi predpismi, či predpismi civilného práva, ale aj trestnoprávnymi normami.
Pojem mzda
Základnou formou odmeny za prácu v pracovnom pomere je mzda (plat).
Pojem mzda je definovaný v § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia sa mzdou rozumiepeňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, ktoré je poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia