Novela Zákonníka práce účinná od 1. septembra 2007 (I.)

Dňa 1. septembra 2007nadobúda účinnosť zákon č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „novela ZP“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

• zosúladenie slovenskej právnej úpravy s právom Európskej únie, t. j. so smernicami a nariadeniami Rady Európy (ďalej len „Rady“) a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora,
• prehĺbenie zmluvnej slobody v prípade dohodnutia pracovných podmienok,
• vyváženie právneho postavenia oboch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu,
• prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami, t. j. potvrdenie a v niektorých prípadoch aj (opätovné) zavedenie „európskej“ kultúry do pracovnoprávnych vzťahov, ktorej základným znakom je rešpektovanie najmä ľudskej dôstojnosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj potrieb súkromného a rodinného života a zvyšovanie pracovnoprávnej (sociálnej) istoty každého jednotlivca vykonávajúceho závislú prácu.

1. Po novom v rámci základných zásad upravuje ochranu osobných údajov – t. j. zamestnávateľ môže zhromažďovať iba údaje týkajúce sa kvalifikácie a profesionálnych skúseností zamestnanca a týkajúce sa najmä výkonu práce. 
2. Vymedzenie pojmu „závislej práce“, t. j.aby sa na fyzickú osobu – zamestnanca vzťahovala pracovnoprávna ochrana. 
3. Výslovný zákaz výkonu detskej práce. 
4. Postup pri pracovnej neschopnosti zamestnávateľa sazosúlaďuje so smernicou a dohovorom MOP a zavádza dva druhy informačnej povinnosti na strane zamestnávateľa (nová – podľa ZP) a zamestnanca (podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. – ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
5. Spresnenie postupu pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. 
6. Vymedzenie pojmu „zamestnanec so zdravotným postihnutím“ na účely preradenia zamestnanca a skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov. 
7. Definovanie zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o BOZP“).
8. Zavedenie nového pojmu „porovnateľného zamestnanca“. 
9. Zákaz skúšobnej doby pri opakovaných pracovných pomeroch na dobu určitú,
10. Obmedzenie predĺženia alebo opätovného uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú v rámci troch rokov len jedenkrát a reťazenie pracovných pomerov na dobu určitú umožnené iba z taxatívne určených vecných dôvodov, napr. sezónnosti, zastupovania zamestnancov, atď. 
11. Úprava pracovného pomeru na kratší pracovný čas v nadväznosti na európske právo a odstránenie diskriminačných prvkov z dôvodu nižšej ochrany pri skončení pracovného pomeru, avšak ponechanie rozdielneho zaobchádzania iba v prípadoch pracovného pomeru na kratší pracovný čas s rozsahom nižším ako 15 hodín týždenne (do 31. 8. 2007 išlo o pracovné pomery na kratší pracovný čas menej ako 20 hodín týždenne). 
12. Úprava postavenia zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu a zavedenie novej formy práce z dôvodu zvýšenia flexibility pracovnoprávnych vzťahov, a to telepráce (t. j. práca na diaľku). 
13. Úprava problematiky agentúrneho zamestnávania, a to dočasné postavenie vysielaných a agentúrnych zamestnancov. 
14. Čiastočne po novom úprava inštitútu výpovede, t. j.
    
    • rozširuje povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi aj možnosť prípravy na inú vhodnú prácu,
    • ustanovuje zákaz výpovede osamelým zamestnancom trvale sa starajúcich o dieťa mladšie ako tri roky,
    • zavádza určitý druh satisfakcie pre zamestnávateľa – t. j. ustanovuje právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume jednomesačného priemerného zárobku zamestnanca, ktorý nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa a na tejto peňažnej náhrade sa obaja účastníci dohodli písomnou formou v pracovnej zmluve. 
15. Zdôraznenie „výnimočnosti“ okamžitého skončenia pracovného pomeru a predĺženie lehoty na dva mesiace, počas ktorej môže zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. 
16. Rozšírenie okruhu finančných plnení pre nevyplatenie ktorých môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, t. j. nielen pre nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy alebo ich časti, ale ajpre nevyplatenie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, cestovných náhrad a náhrad za pracovnú pohotovosť. 
17. Po novom upravenie súbežného poskytovania odstupného a plynutia výpovednej doby pri skončení pracovného pomeru, t. j. bez zreteľa na zotrvanie (príp. nezotrvanie) v pracovnom pomere počas výpovednej doby a pre prípad výpovede zo strany zamestnávateľa zamestnancovi zo zdravotných dôvodov zvýšenie odstupného najmenej na desaťnásobok priemerného mesačného zárobku. 
18. Úprava problematiky pracovného času:
    
    • týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín (ide o limit iba k jednému pracovnému pomeru),
    • týždenný priemerný pracovný čas zdravotníckeho zamestnanca môže byť najviac 56 hodín iba na základe jeho súhlasu,
    • rovnomerné rozvrhnutie pracovného času je možné po prerokovaní so zástupcami zamestnancov,
    • nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je možné iba po dohode (t. j. súhlase) zástupcov zamestnancov alebo so samotným zamestnancom, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia,
    • pružný pracovný čas iba po dohode (t. j. súhlase) so zástupcami zamestnancov,
    • rozšírenie definície práce na zmeny, t. j. aj ako súbežný výkon práce pri striedaní zamestnancov v zmenách, najviac po dobu jednej hodiny,
    • ustanovenie povinnosti zamestnávateľa vyhovieť žiadosti zamestnanca a povoliť mu úpravu pracovného času zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov,
    • ustanovenie povinnosti zamestnávateľa dodatočne poskytnúť zamestnancovi rovnocenný nepretržitý náhradný denný odpočinok do 30 dní od jeho skrátenia na 8 hodín,
    • ustanovenie povinnosti zamestnávateľa poskytnúť v dĺžke dvoch dní po sebe nasledujúcich náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do 8 mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý,
    • úprava pracovnej pohotovosti v súlade s európskou súdnou judikatúrou a vymedzenie
      
      • tzv. aktívnej časti pracovnej pohotovosti – ide o prácu nadčas, keď zamestnanec prácu vykonáva,
      • tzv. ne