Expresné zmeny v legislatíve ochrany osobných údajov

S účinnosťou od 15. apríla 2014 sa tak pravidlá ochrany osobných údajov v priebehu necelého roka opätovne zásadne zmenia. Podľa dôvodovej správy Úradu bolo cieľom novelizácie: „najmä minimalizovať nejasnosti a zjednodušiť a uľahčiť niektoré požiadavky pri plnení povinností v rámci procesu spracúvania osobných údajov fyzických osôb zo strany prevádzkovateľov a sprostredkovateľov“. Poslanci uvedených výborov vypočuli požiadavky podnikateľov a zamestnávateľov a prezident Slovenskej republiky si pri vrátení schválenej novely do parlamentu osvojil požiadavku odborových zväzov. S víziou spokojnosti všetkých zainteresovaných strán si teda zrekapitulujme najzávažnejšie zmeny zákona o ochrane osobných údajov vrátane ich dopadov na podnikateľské prostredie a súkromný sektor.

Oprávnené osoby

Závažnej zmeny sa dočkali oprávnené osoby, ktoré pri svojej práci prichádzajú do styku s osobnými údajmi a prakticky vykonávajú ich spracúvanie u prevádzkovateľa. Pri podnikateľských subjektoch sem zaraďujeme najmä personalistov či mzdových účtovníkov pracujúcich s osobnými údajmi zamestnancov prevádzkovateľa, ale aj pracovníkov marketingu či obchodníkov, ktorí pri svojej práci prichádzajú do styku s osobnými údajmi odberateľov a zákazníkov, pokiaľ ide o fyzické osoby nepodnikateľov. Minuloročným prijatím nového zákona o ochrane osobných údajov vypadla z definície oprávnenej osoby časť upravujúca pracovníkov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o výkone prác mimo pracovného pomeru. Tak­zvaní „dohodári“ tak prestali byť zo zákona oprávnenými osoba len z titulu svojej pracovnej pozície a výkonu svojej práce. Aby sa mohli oboznamovať s osobnými údajmi rovnako ako zamestnanci v pracovnom pomere, bolo potrebné vyhotoviť im poverenie prevádzko­vateľa. Tento krok vzad oproti predchádzajúcemu zákonu č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p. (ďalej len „starý zákon o ochrane osobných ú